Turizmus na Slovensku zaznamenáva rast a blíži sa k rekordným úrovniam spred pandémie, avšak jeho prínos pre ekonomiku stále zaostáva za priemerom eurozóny. Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) je sektor charakterizovaný vysokým podielom domácich turistov a výraznými regionálnymi rozdielmi, pričom vyššia návštevnosť sa zatiaľ neodráža v štatistikách zamestnanosti a miezd. Turizmus patrí medzi najrýchlejšie rastúce odvetvia služieb na Slovensku, pričom podiel ubytovacích a stravovacích služieb na hrubej pridanej hodnote sa od roku 2008 viac než zdvojnásobil. Napriek tomu v roku 2024 tvoril len niečo viac ako 2 % nominálnej pridanej hodnoty ekonomiky, čo je menej ako v eurozóne, kde je tento podiel približne o polovicu vyšší. Rozdiel je ovplyvnený najmä krajinami s rozvinutým cestovným ruchom, ako sú Taliansko a Španielsko. V porovnaní s krajinami V4 je však podiel turizmu na slovenskej ekonomike vyšší. Počet hostí v ubytovacích zariadeniach na Slovensku dlhodobo rastie, pričom v roku 2025 navštívilo slovenské hotely viac ako 6 miliónov turistov, čo predstavuje nárast o viac než 40 % za posledných desať rokov. V prvom štvrťroku tohto roka pokračoval rast návštevnosti medziročne o 9 %, no stále mierne zaostáva za úrovňou z roku 2019. Slovenský cestovný ruch je postavený predovšetkým na domácich návštevníkoch, ktorí tvoria približne dve tretiny všetkých turistov. Najviac návštevníkov smeruje do Bratislavského kraja, kde však zotrvávajú najkratšie. Naopak, Žilinský a Prešovský kraj zaznamenávajú najvyšší počet prenocovaní, pričom významnú úlohu zohrávajú horské destinácie ako Vysoké Tatry. Príspevok turizmu k zamestnanosti zostáva stabilný, s menej než 1 % pracujúcich v ubytovacích službách a približne 3,5 % v celkovej zamestnanosti. Odmeňovanie v sektore patrí k najnižším v ekonomike. Za prvé štyri mesiace roka 2026 sa v zariadeniach cestovného ruchu ubytovalo viac ako 1,8 milióna hostí, čo predstavovalo medziročný nárast o 10 %.