Na vysoké školy sa zapisuje 38 % mladých ľudí, pričom z rodín v hmotnej núdzi je to menej ako 4 %. Tieto údaje zverejnil Inštitút vzdelávacej politiky (IVP), ktorý nesúhlasí s analýzou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa RRZ navštevuje vysoké školy 61 % mladých, z toho 52 % z rodín v hmotnej núdzi. Generálna riaditeľka IVP Zuzana Baranovičová upozornila, že RRZ nadhodnocuje zápisy na vysoké školy 1,6-násobne pre celú populáciu a takmer 15-násobne pre najchudobnejšie deti. Podľa OECD bolo v rokoch 2018 až 2020 na slovenských vysokých školách zapísaných 34 % obyvateľov vo veku 20 rokov, čo je takmer dvakrát menej, než uvádza RRZ. Slovenské školstvo podľa IVP vykazuje veľké nerovnosti, pričom socioekonomické zázemie výrazne ovplyvňuje vzdelávacie výsledky. Slovensko sa v testovaní PISA umiestnilo medzi krajinami, kde prostredie žiakov najviac predurčuje ich výsledky. RRZ tvrdí, že 61 % študentov narodených medzi rokmi 1998 až 2000 navštevovalo vysoké školy, pričom ich analýza vychádza z nepriamych údajov, ako sú údaje o zdravotnom poistení. IVP uvádza, že vo veku 20 rokov navštevuje vysoké školy 38 % mladých s trvalým pobytom na Slovensku. RRZ tiež tvrdí, že 52 % detí z nízkopríjmových domácností je zapísaných na vysokých školách, no IVP spresňuje, že ide len o 3,6 %. Nízke zastúpenie detí z chudobných rodín medzi vysokoškolákmi je dôsledkom vzdelávacích nerovností, ktoré sa prehlbujú s každým stupňom vzdelávania. Deti z týchto rodín často končia v nematuritných odboroch alebo predčasne ukončujú strednú školu.