Klimatizáciu využívame čoraz častejšie a trend sa ešte zvýrazní, keď populácia zostarne. Medzi európskymi krajinami sú však závratné rozdiely. Slovensko patrí na chvost v spotrebe energie na klimatizovanie, južanské krajiny však ochladzovaním nešetria. Nie je to iba preto, že u nich leto trvá dlhšie.

Fenomén miest

Rolu zohráva aj vlhký vzduch, ktorý sa ochladzuje ťažšie. Veľká časť Španielska, Grécka či Talianska tiež leží v subtropickom pásme, ktoré je výrazne teplejšie.

„Je preto prirodzené, že tam panujú vyššie teploty a letné obdobie trvá podstatne dlhšie, takže investícia do klimatizácie má väčší ekonomický zmysel. Na Slovensku síce zažívame vlny horúčav, no väčšinou sa domácnosti cez noc ešte dokážu prirodzene vyvetrať. Ak však nočné teploty neklesajú pod približne 25 stupňov Celzia niekoľko týždňov, bez klimatizácie sa bývanie stáva veľmi náročným,“ hovorí Ladislav Novotný z Ústavu geografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Ochladzovacie zariadenia sú zároveň fenoménom miest. Vo veľkých aglomeráciách Južnej Európy je klimatizáciou vybavená drvivá väčšina domácností, zatiaľ čo na vidieku je jej rozšírenie menšie. Rozdiel je aj v miere urbanizácie. U nás žije v mestách približne polovica obyvateľov, zatiaľ čo v južných krajinách ide o 70 až 85 percent populácie. 

Odchýlky sú aj v tom, odkedy sa klimatizácie začali používať vo veľkom. V južných štátoch boli bežnou súčasťou domácností už v 90-tych rokoch a na začiatku nového tisícročia. Na Slovensku sa výraznejšie rozšírili až počas posledného desaťročia.

„To znamená, že u nás sa vo väčšej miere inštalujú modernejšie a energeticky úspornejšie zariadenia, takže priemerná spotreba jednej klimatizačnej jednotky je nižšia ako v krajinách, kde stále funguje množstvo starších systémov. Na Slovensku klimatizácie zvyčajne pracujú len niekoľko týždňov počas leta, zatiaľ čo na juhu bývajú v prevádzke prakticky od mája až do konca októbra,“ upozorňuje Novotný.

Vlny horúčav

Aj v Strednej Európe však kontinuálne narastá počet tropických dní. Otepľovanie bude pokračovať a spolu s ním budú narastať aj vlny horúčav. Súčasná generácia mladých ľudí už nemôže rátať s tým, že sa klimatické podmienky vrátia do stavu spred niekoľkých desaťročí. 

„Európa sa vo všeobecnosti otepľuje približne až dvakrát rýchlejšie ako ostatné kontinenty. Keď sa hovorí o globálnom oteplení o jeden či dva stupne, môže to znieť ako zanedbateľná zmena. Ide však o celosvetový priemer. V praxi sa klimatická zmena prejavuje najmä nárastom počtu veľmi horúcich dní,“ myslí si Pavol Nejedlík z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied.

Na Slovensku sme napríklad v období rokov 1961 až 1990 zaznamenávali približne 10 až 15 tropických dní ročne – teda dní, keď teplota dosiahla aspoň 30 stupňov Celzia. Dnes ich máme približne 25. „Takže v nížinách máme takmer celý mesiac v roku dni s teplotou nad 30 stupňov, počas ktorých je potreba chladenia prirodzene vyššia. Nejde pritom ani tak o absolútne rekordy, ako bol nedávny údaj nad 41 stupňov Celzia. Dôležitejšie je, že sa výrazne zvýšil počet dní s teplotami medzi 30 až 35 stupňov. Práve to vytvára dlhodobý tlak na využívanie klimatizácií,“ upozorňuje Nejedlík.

Doba paradoxov

Klimatizácie neslúžia iba na ochladzovanie vzduchu, ale aj na znižovanie jeho vlhkosti. Práve v prímorských oblastiach má táto funkcia veľký význam, pretože obmedzuje vznik plesní a ďalších problémov spôsobených nadmernou vlhkosťou. Aj preto sú klimatizácie v južných krajinách počas leta často zapnuté aj v situáciách, keď samotná teplota ešte nie je extrémne vysoká.

František Vranay zo Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach však upozorňuje, že žijeme v ére paradoxov.

„Požiadavky ľudí na tepelný komfort by sa mali trochu zreálniť, pretože klimatizácia má dopad nielen na spotrebu energie, ale aj na zdravie. Zaujímavým paradoxom je, že vyrobiť chlad je energeticky takmer dvojnásobne náročnejšie ako vyrobiť teplo. Chladenie je preto z ekonomického aj energetického hľadiska nákladnejšie. Na druhej strane, vykurovanie je v našich podmienkach nevyhnutnosťou, pretože bez neho by boli vnútorné teploty v zime príliš nízke. Bez klimatizácie sme však dlhé roky dokázali fungovať, takže ide predovšetkým o otázku pohodlia.“  

Šesť percent svetových emisií 

Odborníci tiež pripomínajú, že zatepľovanie budov neprináša výhody len počas zimy. Tepelná izolácia pomáha nielen znižovať tepelné straty, ale zároveň obmedzuje prehrievanie miestností počas leta. 

Napriek tomu zostáva klimatizácia jedným z najjednoduchších a technicky najľahšie realizovateľných spôsobov, ako zabezpečiť tepelný komfort počas horúčav.

Každý však môže urobiť niečo aj vo svojom okolí. Napríklad vysádzať stromy alebo vytvárať viac zelene, ktorá pomáha ochladzovať prostredie. Z globálneho hľadiska však takéto opatrenia problém nevyriešia. 

„Príčinou klimatickej zmeny je rast koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére a na jej zmiernenie je potrebná zmena správania celej spoločnosti. Európska únia síce patrí medzi lídrov v snahe obmedzovať emisie, no sama produkuje len približne šesť percent svetových emisií skleníkových plynov. Preto je riešenie možné len pri spolupráci na celosvetovej úrovni,“ dodáva Nejedlík.

Populácia starne

Generácia, ktorá vyrastala v 70. a 80. rokoch, si klimatizácie v bytoch prakticky nepamätá. Používali sa len vo veľmi špecifických prípadoch, napríklad pri veľkých počítačoch alebo v niektorých technologických prevádzkach. Dnes je situácia úplne iná.

„Keď sa prejdete po sídliskách v Košiciach alebo Bratislave klimatizačné jednotky vidíte takmer na každom druhom balkóne. Je to jasný dôsledok meniacej sa klímy,“ upozorňuje Nejedlík.

V blízkej budúcnosti sa dopyt po ochladzovaní vnútorných priestorov ešte zvýši.

Súvisí to aj so starnutím populácie. Na juhu Európy je podiel seniorov vyšší a práve oni patria medzi skupiny, ktoré klimatizáciu zo zdravotných dôvodov potrebujú najviac. Na Slovensku zatiaľ nie je tento podiel taký vysoký, no v najbližších desaťročiach bude rýchlo narastať. Aj to bude zrejme zvyšovať dopyt po klimatizáciách a následne aj spotrebu elektrickej energie,“ uzatvára Ladislav Novotný.

text: Lukáš Mano

ilustračné foto: Mário Medzihradský