Ročne sa na Slovensku vyprodukuje približne 10,5 milióna ton priemyselného odpadu, čo je štvornásobok objemu komunálneho odpadu. Na spracovanie odpadu z priemyslu však chýba kľúčová infraštruktúra. Tá sa stáva jedným z dôležitých faktorov pri rozhodnutiach zahraničných investorov o investovaní na Slovensku. Informoval o tom Zväz odpadového priemyslu (ZOP).       

Výrobné podniky na Slovensku, vrátane automobiliek, podľa ZOP dlhodobo upozorňujú, že skládkovanie odpadu je pre nich neprijateľné. Environmentálne pravidlá majú postavené na recyklácii a termickom spracovaní nerecyklovateľného, najmä nebezpečného odpadu. 

Plastový odpad vyvážame

Zväz tvrdí, že na Slovensku je nedostatok recyklačných liniek na plasty, ktoré sú najväčšou skupinou priemyselných odpadov. Recykláciu plastov tak zabezpečujú linky zahraničných spracovateľov.       

„Plastový odpad sa totiž na Slovensku neoplatí recyklovať. Celkovo je plastového odpadu dosť, ale každý mäkký a tvrdý plast od jednotlivých výrobcov má iné zloženie. Systém recyklácie je postavený na spracovaní homogénnych materiálov. Nemôžete miešať všetky plasty dokopy, pretože výsledný granulát je potom nepoužiteľný a nepredajný. Doprava a logistika recyklácie plastov má preto obrovský vplyv na slovenské ceny za jeho spracovanie,“ vysvetlila Lucia Šprinc, obchodná riaditeľka spoločnosti KOSIT, ktorá je členom ZOP.       

 

Drahá recyklácia aj logistika

Tento stav sa podľa Šprinc dá zmeniť, ale štát by musel nájsť zdroje na dlhodobé dotovanie recyklácie. Mieni, že zadotovať inštaláciu novej recyklačnej linky nestačí, pretože tá nebude plne vyťažená, a tým rentabilná. 

„Do úvahy ešte prichádza aj alternatíva výroby tuhého alternatívneho paliva (TAP) pre cementárne. Primiešavanie plastového odpadu do TAP funguje už aj na Slovensku. Oproti materiálovému zhodnoteniu plastov má jednu nevýhodu, môžete ho použiť iba v jednom cykle,“ vysvetlila Šprinc.       

Chýbajú tri nové zariadenia

ZOP poukazuje aj na problém so spracovaním nebezpečného odpadu. Spôsobuje ho nedostatok zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO). Dve ZEVO v Bratislave a Košiciach využívajú najmä komunálny odpad, pričom nebezpečný priemyselný odpad spaľovať zo zákona nesmú. 

„Politika zero landfill je v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom na Slovensku nevykonateľná. Nemáme prakticky žiadne iné zariadenia na jeho spracovanie ako skládky. Nebezpečné odpady v súčasnosti na Slovensku nespracúvame. Niekoľko existujúcich zariadení spracúva zanedbateľné množstvá a väčšinou ide o firemné zariadenia, ktoré si kapacitu držia pre vlastné potreby,“ uviedla Šprinc.       

Pri zachovaní tohto stavu ZOP odhaduje, že rast cien za spracovanie recyklovateľného priemyselného odpadu a nebezpečného odpadu môže do budúcnosti skočiť o 30 percent a v ďalších rokoch pokračovať v kontinuálnom raste tri až päť percent. Vplyv na to bude mať zavedenie úpravy odpadu pred skládkovaním od 1. januára 2027, ceny pohonných látok a cena práce.       

Aktuálne je podľa ZOP v priemysle dopyt po materiálovej recyklácii a nových ZEVO, ktoré dokážu spracovať nebezpečný odpad. Odhaduje, že je potrebné vybudovať minimálne tri zariadenia na spracovanie nebezpečného odpadu v horizonte desiatich rokov.       

Problém s tekutým odpadom

Zväz ďalej poukázal aj na tekuté priemyselné odpady, ktoré majú problém s kapacitou. 

„Ich spracovanie je viazané na drahé technológie, ktoré si väčšina menších a stredných firiem nemôže dovoliť. Preto sa spoliehajú na spracovanie tekutých odpadov v externých koncovkách, tzn. v špecializovaných čističkách. Tých je takisto málo, čo núti spracovateľov prepravovať tekutý odpad na väčšie vzdialenosti,“ dodal.

text: TASR

ilustračné foto: www.pexels.com