Amina Helmi, astronómka pôvodom z Argentíny, pôsobí na Univerzite v Groningene v Holandsku a jej práca na Mliečnej ceste jej priniesla prestížnu Kavliho cenu, považovanú za Nobelovu cenu v astrofyzike. Helmi je odborníčkou na galaktickú archeológiu, ktorá skúma minulosť našej galaxie pomocou hviezd ako 'kozmických fosílií'.

Helmi sa zameriava na analýzu rozsiahlych katalógov dát, ktoré obsahujú informácie o hviezdach. Kľúčovým momentom pre jej výskum bola misia Gaia Európskej vesmírnej agentúry, ktorá vytvorila trojrozmernú mapu Mliečnej cesty a merala pohyby asi 1,5 miliardy hviezd.

Vďaka týmto dátam Helmi a jej tím zrekonštruovali udalosti, ktoré navždy zmenili našu galaxiu. Pred približne 10 miliardami rokov sa trpasličia galaxia Gaia-Enceladus zrazila s Mliečnou cestou, čo viedlo k vzniku nových hviezd a 'nafúknutého' disku, ktorý je charakteristický pre našu galaxiu.

Tento objav ukázal, že Mliečna cesta vznikla sériou zrážok s inými galaxiami, nie plynulým rastom, ako sa predtým predpokladalo. Helmi spolu s Vasilym Belokurovom a Rodrigom Ibata získali Kavliho cenu za 'odhalenie fosílnych dôkazov minulých zrážok'.

Helmi bola ocenená aj finančnou odmenou vo výške 1 milión dolárov, medailou a citáciou, ktoré budú odovzdané v septembri na ceremónii v Osle. Pre Helmi je toto ocenenie významným uznaním pre relatívne mladé, ale rýchlo sa rozvíjajúce pole galaktickej archeológie.

Do budúcnosti sa Helmi teší na ďalšie dáta z misie Gaia a na vývoj nových spôsobov modelovania veľkých dátových súborov. Pokiaľ ide o budúcnosť Mliečnej cesty, Helmi uvádza, že od jej 'divokej mladosti' sa veľa nezmenilo a teraz prežíva 'pokojnú dospelosť'.