Nedávny pokus 72 000 migrantov prekročiť hranice z Maroka do španielskej exklávy Ceuta oživil spomienky na predchádzajúce migračné krízy v Európe. Tentoraz však mnohí z nich neutekali pred biedou či konfliktom. Marocká ekonomika na povrchu prekvitá, ale odborníci tvrdia, že pretrvávajúca túžba po živote za hranicami je zakorenená v hlbších obavách, najmä medzi mladými ľuďmi.

Aj keď bolo 70 000 migrantov vrátených a desiatky zahynuli pri pokuse o prechod, túžba po Európe zostáva silná. Marocké úrady uviedli, že prijali opatrenia proti novým výzvam na sociálnych sieťach na hromadný prechod počas španielskeho sviatku.

Marocká ekonomika v roku 2025 vzrástla o päť percent, pričom krajina výrazne investuje do infraštruktúry v rámci príprav na Majstrovstvá sveta vo futbale 2030, ktoré bude spoluhosťovať so Španielskom a Portugalskom. Niektorí odborníci poukazujú na pretrvávajúce hlboké nerovnosti medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, pričom nezamestnanosť mladých na vidieku dosahuje 27 percent v porovnaní s 9,5 percentami na národnej úrovni.

Aj keď Španielsko trpí podobne vysokou nezamestnanosťou, jeho HDP na obyvateľa je podľa údajov Svetovej banky približne osemkrát vyšší ako v Maroku. Napriek tomu sa ľudia, ktorí sa zúčastnili na hromadnom pokuse o dosiahnutie Španielska, zdajú byť „rozmanitejší“ ako zvyčajne, uviedol Mohamed Benaissa z Observatória pre ľudské práva na severe Maroka.

Mnohí z tých, ktorí riskovali život, aby sa dostali do Ceuty, sú v relatívne prijateľných socio-ekonomických situáciách. Mnohí z nich náhle opustili svoje zamestnania ako čašníci, robotníci alebo rybári. Said Tribak, ktorý hovoril s AFP krátko po odchode z Ceuty, bol jedným z nich. Tento 38-ročný remeselník z Tangeru všetko opustil, aby sa vydal do pohraničného mesta Fnideq po tom, čo sa na sociálnych sieťach dozvedel, že hranica je otvorená.

Tribak opísal svoj život ako „nie zlý“, ale povedal: „Myslel som si, že by som zarobil viac, keby som tam vynaložil rovnaké úsilie ako tu.“ Benaissa uviedol, že hromadný prechod takýchto ľudí je „hlbším znakom krízy dôvery v budúcnosť“ a v „schopnosť inštitúcií zaručiť primeranú sociálnu ochranu a rovnaké príležitosti“.

„Obraz európskeho Eldoráda zostáva v Maroku veľmi silný,“ povedala sociologička Soumaya Naamane Guessos. „Európa je v mysliach mladých ľudí spojená s úspechom a sociálnym vzostupom,“ dodala, pričom sociálne médiá zohrávajú kľúčovú „zosilňujúcu úlohu“.

Podľa nedávneho prieskumu ONDH 74 percent z 500 mladých ľudí žijúcich blízko hraníc uviedlo, že sledujú účty alebo obsah súvisiaci s prípravou na emigráciu. Maroko tiež zažilo sociálne hnutia vedené mladými, ako je kolektív GenZ 212, ktorý minulý rok organizoval masové protesty za lepšie zdravotné a vzdelávacie služby.

Guessos však uviedla, že mladým ľuďom v krajine chýbajú miesta, kde by mohli vyjadriť svoje frustrácie, obhajovať svoje práva a zapájať sa. „Mladí ľudia sa necítia ako aktéri v spoločnosti, ale ako diváci v krajine, ktorá sa buduje bez nich.“