Extrémne vysoké teploty, ktoré v ostatných dňoch zasiahli Slovensko, neškodia iba ľuďom a zvieratám. S horúčavami a dlhodobým nedostatkom vlahy zápasia tiež rastliny. Výnimkou nie je ani Botanická záhrada v Košiciach, kde sa starajú o viac ako 4-tisíc druhov na ploche s rozlohou približne 30 hektárov.
Najväčšie problémy majú najmä dreviny, ktoré sú odkázané na vodu z hlbších vrstiev pôdy. Nedostatok vlahy pritom nie je iba otázkou posledných dní.
„Ten vlahový deficit sa ťahá už viacero rokov, násobí sa,“ upozorňuje Robert Gregorek z oddelenia okrasných a úžitkových rastlín Botanickej záhrady UPJŠ Košice.
Pri vysokých teplotách rastliny potrebujú viac vody, no zároveň ju majú v pôde čoraz menej. Dlhodobý stres sa prejavuje aj na ich zdravotnom stave. Na mnohých druhoch sa objavujú poškodené či opadané listy. Akoby prichádzala jeseň. Ide o normálnu reakciu stromov na neštandardné okolité podmienky.
„Vidíme tiež prejavy na plodoch, že sú jednoducho malé a nedobre vyzreté,“ opisuje Gregorek.
Úhyn rastlín pre skočky
Horúčavy a sucho navyše vytvárajú podmienky, ktoré môžu zhoršovať výskyt niektorých druhov hmyzu. V botanickej záhrade sa objavili napríklad skočky – chrobáčiky veľké približne jeden milimeter, ktoré poznajú aj záhradkári.
„Občas sa im objavujú na kapuste alebo na iných kapustovitých zeleninách,“ vysvetľuje vedúci oddelenia zoológie a ochrany rastlín Martin Sovák.
V botanickej záhrade v Košiciach pritom niektoré rastliny v dôsledku zamorenia dokonca uhynuli. Skočky napádajú aj lekná, ktorým poškodzujú listy. Ak sa objavia aj v domácej záhrade, existuje šetrný spôsob, ako ich odstrániť bez zbytočných prípravkov. „Napríklad zmývať ich prúdom vody, aj keď to treba opakovať,“ radí Sovák.
Metóda je síce podľa neho trochu únavná, no pre ľudí, ktorí nechcú používať chemické prísady, môže byť jednou z možností.
Príjemné skleníky
Kým vonku teploty rastliny výrazne zaťažujú, v skleníkoch botanickej záhrady majú niektoré druhy paradoxne lepšie podmienky. Dôvodom je kontrolovanejšie prostredie. „Tá základná klíma výhodná pre rastliny je niekde úplne inde,“ upozorňuje Gregorek.
Za vhodnú teplotu aj pre tie najteplomilnejšie rastliny považuje približne 26 až 28 stupňov Celzia. Pri vyšších hodnotách už podľa neho začínajú mať problémy aj tropické a subtropické druhy.
Skleníky preto pravidelne tienia a odvetrávajú. Pomáha aj ochranný film na strešných výplniach, ktorý obmedzuje prenikanie intenzívneho slnečného žiarenia. K lepšej klíme vnútri pestovateľských prístreškov prispievajú aj veľké ventilátory.
Polievajú veľa
O rastliny sa v botanickej záhrade starajú predovšetkým pravidelnou závlahou. Využívajú pritom dažďovú vodu zachytenú v podzemných nádržiach, ale aj vodu zo studní. Počas horúčav kropia dokonca aj spevnené plochy, aby pomohli znižovať teplotu v areáli.
Práve hospodárenie s vodou sa stáva jednou z najdôležitejších tém botanických záhrad naprieč Európou. Dlhodobé sucho totiž môže mať pre vegetáciu vážnejšie následky ako samotná krátkodobá vlna horúčav. „Naozaj tá situácia je alarmujúca,“ upozorňuje Gregorek.
Dôležité je podľa neho najmä zachytávať dažďovú vodu a spomaľovať jej odtok. Extrémne teploty ukazujú, že čoraz väčšiu pozornosť si vyžaduje vlaha v krajine a spôsob, akým ju dokážeme zadržať na miestach, kde ju rastliny potrebujú.
text: Lukáš Mano
foto: autor
