Zdĺhavé laboratórne rozbory nahradí rýchly senzor. Košická vedkyňa Ivana Šišoláková (35) vo svojom najnovšom výskume vyvíja elektrochemické čipy, ktoré dokážu na počkanie identifikovať otravu. Tým výrazne zvýšia šancu na prežitie domácich miláčikov, keďže bežná diagnostika trvá niekoľko dní. Senzory sa do veterinárnej praxe môžu dostať po patentovaní už v priebehu roka. V budúcnosti by ich obdoba mala nájsť uplatnenie aj v humánnej medicíne. Elektrochemička získala ocenenia v kategórii inžinierske vedy a technológie v rámci programu L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede 2026.
Elektrochemička Ivana Šišoláková (35) sa z ocenenia sa veľmi teší, žien vo vede je podľa nej stále viac.
„Na našej katedre máme takmer samé ženy. Ako žena vo vede som nikdy nezažila žiadny problém. Akurát vnímam to, že je málo žien vo vyšších riadiacich funkciách,“ hovorí mladá docentka, ktorá pôsobí ako pôsobí ako vedúca Katedry Fyzikálnej chémie na Ústave chemických vied Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Na svojom konte má i mnoho ďalších ocenení.
10 rokov výskumu
Výskumu senzorov sa venuje už desať rokov. „Začala som ako študentka v laboratóriu bez strojov a projektov. Boli to tisícky hodín práce, možno milióny meraní,“ prezradila Šišoláková. Dnes dokáže pre senzory vyvinúť také druhy elektród, ktoré umožňujú merať množstvo látok, ako napríklad glukózu, cholesterol, inzulín, onkomarkery či kortizol.
„Vieme stanoviť hocičo, čo sa redukuje alebo oxiduje, čo mení vlastnosti. Ale bolo extrémne náročné, kým sme sa k tomu dopracovali,“ pokračuje vedkyňa. Detekcia prebieha tak, že meracie zariadenie so senzorom sa zapojí do mobilu alebo tabletu. Špeciálna aplikácia ihneď ukáže hodnotu konkrétneho ukazovateľa.
Spolupráca s veterinármi
Šišoláková sa najnovšie zameriava na okamžitú identifikáciu otravy u zvierat v spolupráci s Univerzitou veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach (UVLF). „Pre toxické látky ako warfarín a ďalšie sme museli vyvinúť modifikáciu senzora. V spolupráci s Deutsche Telekom IT Solutions sa vyvíja aplikácia, ktorá sa pretransformuje na to, aby v iných hodnotách mala prúdové rozsahy,“ vysvetľuje elektrochemička.
Intoxikácie zvierat totiž patria k najpálčivejším problémom veterinárnej praxe. „Pri zvieracích pacientoch máme časté prípady otráv. Niektoré jedy dokážu navždy zobrať domáceho miláčika. Stretli sme sa s prípadmi úmyselných otráv rozhádzaných po sídliskách a miestach, kde sa pohybujú zvieratá. V určitých oblastiach sú pravidelne rozhádzané otravy z deratizácie,“ hovorí veterinár Martin Kožár z Kliniky malých zvierat UVLF.
Nečakajú celé dni
Účinok spomínaných jedov sa prejaví až o niekoľko dní po konzumácii. Majitelia do ambulancií prichádzajú už so psami vo vážnom stave, keď krvácajú z nosa a vylučujú krv. Nevedia presne, čo a kedy ich štvornohý priateľ skonzumoval.
„Pri podozrení na otravu odoberáme vzorky krvi a posielame ich do špecifického laboratória v Bratislave alebo až do Španielska. Trvá niekoľko dní, kým máme výsledky a vieme typ otravy. Veľakrát nie je čas na to, aby sme čakali,“ pokračuje Kožár.
Vďaka senzorom budú môcť veterinári identifikovať jed na počkanie priamo v ambulancii z jedinej kvapky krvi a ihneď nasadiť liečbu. Umožnia aj preventívne testovanie pri podozrení na konzumáciu nebezpečnej látky. Zároveň dôjde k zníženiu nákladov na detekciu.
„Chceme nadviazať spoluprácu aj s medicínou divožijúcich zvierat, veľa z nich uhynie na intoxikáciu,“ hovorí veterinár.
Testovanie v laboratóriu
Elektródy už prírodovedci otestovali v laboratórnych podmienkach, v dohľadnej dobe by sa mohli dostať do ambulancií. „Podarilo sa nám podať patentovú prihlášku. Bude trvať možno rok, kým prejde patent,“ vysvetľuje Šišoláková. Potom môžu senzory prejsť do klinického testovania.
„Klinické skúmanie je jednoduchšie vďaka tomu, že nepracujeme žiadnymi invazívnymi metódami. Len odoberáme biologické vzorky,“ vraví vedkyňa. Odhaduje, že do dvoch rokov by mala byť diagnostika senzormi už dostupná vo veterinárnej praxi. Detekovať budú vedieť aj hormóny a antibiotiká.
Senzory by chcela zaviesť tiež do praxe pre ľudí. Pacientom by mohli pomôcť najprv v sledovaní hodnôt inzulínu, cholesterolu a antibiotík. „Senzory sú otestované, fungujú v laboratórnych podmienkach na biologických vzorkách, zatiaľ kupovaných. Nie sú to ešte klinické skúšky, žiadali sme o povolenie. Pracujeme teraz na patentovej prihláške pre humánnu medicínu,“ vysvetľuje Šišoláková. Bude potrebovať okrem iného multicentrickú štúdiu, ktorá zahŕňa hlavne testovanie vo viacerých nemocniciach, na viacerých rasách ľudí rôzneho veku, čo predstavuje zdĺhavejší proces.
„Zavedenie do praxe je mojím najbližším cieľom. Už to, čo sa podarilo teraz, je pre mňa neuveriteľné. Niektorí vedci na to čakajú dlhé roky. Vo vede je naozaj náročné preniesť výskum od začiatkov až do tej aplikácie. My sme už veľmi blízko toho, že budeme vedieť náš výskum implementovať a naozaj uviesť senzory do praxe,“ teší sa vedkyňa.
text: Eva Eperješiová
foto: autorka
