Kam sa stratila voda? Toto sa pýtajú Myslavčania pri pohľade na prázdne koryto kedysi zurčiaceho potoka. K úplnému vyschnutiu vodného toku malo dôjsť podľa miestnych ľudí druhý raz za posledné roky. Samospráva aj aktivisti sa snažia vrátiť vodu späť, navrhujú niekoľko opatrení. 

Vyschnuté koryto využili Myslavčania na jeho vyčistenie od množstva odpadu. Tvrdia, že z neho obyvatelia susedného Luníka IX budujú hrádzky, aby sa mohli osviežiť kúpaním.

Starosta: Potok vyschol v posledných rokoch dvakrát

Podľa starostu vyschol Myslavský potok v nedávnej  histórii už druhýkrát. „Prvýkrát sa voda stratila v roku 2022. A teraz znova. Začalo to asi pred dvoma týždňami, keď boli extrémne vysoké teploty,“ hovorí starosta MČ Košice - Myslava František Beer (nezávislý). Po krátkych dažďoch síce v potoku pribudlo pár centimetrov vody, no nevedno, ako dlho sa hladina udrží.

Strácanie vody z územia vidí starosta ako veľký problém. „Súvisí to s globálnym otepľovaním klímy a extrémne suchými letami. Potrebujeme zadržiavať vodu v krajine, aby nevysychala pôda,“ varuje starosta. 

Myslavský potok predstavuje podľa neho dôležitú súčasť ekosystému blízkeho lesa, od ktorého závisí zeleň, ale aj zvieratá a hmyz. V neposlednom rade významne ochladzuje územie mestskej časti.

Vodný tok sa využíva aj na výrobu elektriny. Tesne pred jeho ústím do Hornádu, v oblasti sídliska Nad jazerom sa nachádza malá vodná elektráreň s inštalovaným výkonom 18 kW. Podľa dostupných údajov dosahuje jej ročná výroba približne 100 MWh elektriny.

Starosta František Beer ukazuje koryto potoka. / Foto: Eva Eperješiová

Na vodohospodárov už nečakajú

Vyschnutie potoka Myslavčania využili aspoň na jeho vyčistenie, keďže po koryte mohli bezpečne chodiť. Nečakali na vodohospodárov a sami si vyhrnuli rukávy .

„S obyvateľmi sme cez víkend zorganizovali brigádu na vyčistenie potoka. Prišlo okolo dvadsať ľudí. Zúčastnili sa aj členovia občianskeho združenia Save Nature by Čivas z Veľkej Idy,“ hovorí starosta. „Zamerali sme sa hlavne na veľké kusy odpadu. Keď je potok naplnený, tak si z neho obyvatelia priľahlého Luníka IX stavajú hrádze," opísal dianie.

Naakumulovanú vodu potom využívajú na kúpanie a obyvateľom znepríjemňujú život vykrikovaním, búchaním a krádežami,“ doplnil Beer. 

„Hrádze sme už demontovali, nečakáme na vodohospodárov. Keď sa o nejakej dozvieme, ideme na miesto hneď s našimi pracovníkmi, aby sa to čo najskôr odstránilo.“ 

Po koryte potoka sa cez víkend dalo chodiť. / Foto: František Beer

Topenie mačiatok?

Z prázdneho koryta dobrovoľníci vytiahli asi 30 vriec odpadu, z jeho zloženia ostali zhrození. „Prekvapila v jednej časti vyhodená kuchynská linka. Mňa osobne najviac šokovali telá mŕtvych zvierat, ktoré ľudia hádžu do potoka. Našli sme napríklad mačky vo vreciach. Predpokladám, že ich majú na svedomí naši obyvatelia, ktorí bývajú okolo potoka,“ krúti hlavou starosta.

Vinníkov, ktorí majú zvieratá na svedomí, sa zrejme už nepodarí vypátrať. 

Starosta žiada všetkých, aby si vážili prírodu. „Naše životné prostredie si tvoríme sami. Každý musí niesť svoju zodpovednosť. Apelujem na všetkých, aby nevyhadzovali odpad do potoka. A v prípade, ak niečo také uvidia, tak aby to neváhali nahlásiť. Najlepšie priamo na políciu, ale môžu aj na náš úrad,“ vyzval  starosta s tým, že nedávno polícia identifikovala pôvodcu odpadu vyhodeného v lese. Takéto konanie môžu riešiť uložením pokuty.

Jednou z príčin miznutia vody má byť aj polievanie záhrad vodou z potoka. „Je zakázané čerpať vodu z potoka pomocou ponorných čerpadiel. Bohužiaľ ide o bežnú prax. Záhradkári tak ochudobňujú tých, čo sú pod nimi. Môžu spôsobiť, že potok vyschne,“ upozorňuje starosta. V Myslavskom potoku žijú ryby aj raky, ktoré bez vody uhynú. „Keď sme teraz pratali koryto, ešte v posledných mlákach sme našli malé rybky,“ vraví.

Aktivisti bijú na poplach

Samospráva sa spoločne s aktivistami snaží presadiť viaceré opatrenia, rokovali kvôli tomu aj s vodohospodármi. „Chceme vyrokovať v súčinnosti so samosprávou Luníka IX také opatrenia, aby tamojšie deti v lete nemuseli za kúpaním chodiť do Myslavy, ale aby mali zrovnateľné podmienky na kúpanie na svojom sídlisku. Veď potok je ten istý,“ reagoval obyvateľ Myslavy a aktivista Karol Labaš. 

Poukazuje na to, že potok je desaťročia zregulovaný betónovými panelmi tak, aby voda čo najskôr pretiekla korytom. Aj keď sa v súčasnosti objavia mierne zrážky, za pár dní voda podľa neho opäť zmizne.

Za nevyhnutnú preto považuje zmenu doterajšieho prístupu. „Potrebujeme spomaliť tok vody tak, aby aj zostávala čo najdlhšie v území. Ak bude mať čas na vsiaknutie, priaznivo to zvýši hladinu spodnej vody. Preto navrhujeme na vhodnom úseku vytvoriť na pravej strane potoka meandre, podobne ako v prípade úprav rieky Morava,“ vysvetľuje Labaš. 

Aktivista Karol Labaš navrhuje vodozádržné opatrenia. / Foto: Eva Eperješiová 

Pamätá si, že potok ani v minulosti netiekol priamo, ale vytváral čarovné zákutia.  

Ďalším návrhom je obnovenie jazierka na hranici mestskej časti. „Plytké jazierko bolo až bezprostredne v blízkosti Luníka IX. Jeho obnovením by pribudla ďalšia vodná plocha, ktorá by vodu zdržala. Prítok do jazierka je možný od potoka Čičky a odtekať by mohlo do Myslavského potoka,“ navrhuje Labaš.

Z vlastnej skúsenosti záhradkárom odporúča zachytávať dažďovú vodu, aby nemuseli zavlažovať záhrady vodou z potoka alebo zo studní. 

Vodohospodári požadujú štúdiu

Všetky návrhy a opatrenia však musí odobriť Slovenský vodohospodársky podnik (SVP). Vodohospodári hladinu vody v Myslavskom potoku monitorujú, jeho stav nepovažujú za ojedinelý jav. „Nízke úrovne hladín a s tým spojené nízke prietoky, prípadne až vysychanie korýt vodných tokov, sledujeme na celom Slovensku,“ konštatuje hovorca podniku Marián Bocák. 

V povodí Myslavského potoka podľa neho hladinu vody ovplyvňuje narastajúci podiel spevnených a zastavaných plôch. Negatívny dopad na vodné hospodárstvo v krajine majú mať aj retenčné nádrže. „Je potrebné poukázať na zvýšený podiel akumulácie zrážkových vôd v retenčných nepriepustných nádržiach, ktorých objem je následne využívaný na polievanie zelených plôch či záhradkárskych lokalít. Teda celkové zvyšovanie transpirácie na úkor infiltrácie, ktorá sa znižuje,“ uviedol Bocák. 

Prietok Myslavského potoka je v týchto dňoch len 2l/s. / Foto: Eva Eperješiová

Svoj podiel má podľa neho aj nárast odberov zo studní, čo následne zvyšuje dotáciu podzemných vôd z korýt vodných tokov. Slovenský vodohospodársky podnik nevie bez technického opatrenia zabezpečiť vodu, ak v povodí nie je dostatočný prirodzený prítok. 

„Manipuláciou ani údržbou nemožno zabezpečiť minimálne prietoky bez dostupného vodného zdroja umožňujúceho ich nadlepšovanie. Vzhľadom na aktuálny stav vôd SVP š.p. v súčasnom období nevyužíva ani možnosť odberu časti prietokov Myslavského potoka do vodárenskej nádrže Bukovec cez jestvujúci rozdeľovací objekt vybudovaný nad obcou Nižný Klatov. Celý prietok je ponechávaný v koryte toku, aktuálne je cca 2 l/s,“ informuje Bocák. 

Návrh na vytvorenie meandrov musí podľa SVP podložiť štúdia realizovateľnosti. „Až na jej základe bude možné vyhodnotiť technické, hydrologické, priestorové, majetkovoprávne a environmentálne podmienky, ako aj celkový prínos,“ vyjadril sa hovorca SVP. 

Vodohospodári za rozhodujúce považujú priestorové limity. Myslavský potok totiž v úseku od Luníka IX až po rozdeľovací objekt tečie v husto zastavanom území. SVP tvrdí, že zatiaľ nebol zo strany "aktivistov" oslovený. „Podľa nášho názoru však premeandrovanie časti upraveného koryta toku problematiku nerieši,“ uvádza Bocák. 

Mzslavský 

Vytvorenie vodozádržného jazierka nemôžu vodohospodári relevantne posúdiť „iba na základe všeobecnej predstavy zástupcov samosprávy.“ Upozorňujú na skládky a už spomínané nepovolené vytváranie hrádzok z odpadu. „Bez vypracovania príslušnej štúdie alebo projektovej dokumentácie nemožno zodpovedne posúdiť realizovateľnosť navrhovaného jazierka ani určiť predpokladané náklady na jeho realizáciu,“ informuje hovorca. 

„V tejto súvislosti je nutné sa znovu vrátiť k otázke komplexnej štúdie adaptácie na zmenu klímy v lokálnych podmienkach povodia Myslavského potoka,“ pokračuje. 

Štúdia by mala byť podľa SVP zameraná na zlepšenie podmienok pri výkone lesohospodárskej praxe, ako aj pri zlepšovaní režimu hospodárenia s vodou v urbanizovanom území pri zachovávaní interakcie povrchových a podzemných vôd, i zlepšovaním ekologického povedomia obyvateľstva v oblasti vodného hospodárstva.


text: Eva Eperješiová

foto: Eva Eperješiová, František Beer