Mestská polícia Košice vzdeláva školákov v rámci podujatia Zelené mesto

Slovenskí vedci z Slovenskej akadémie vied (SAV), Univerzity Komenského v Bratislave a Princetonskej univerzity vypočítali, ako vesmírne zrkadlá ovplyvnia nočnú oblohu. Ich výpočty ukazujú, že jediné zrkadlo na obežnej dráhe môže rozžiariť nočnú oblohu natoľko, že hviezdy prestanú byť viditeľné v okruhu desiatok kilometrov. Zrkadlo s hranou 54 metrov sa objaví ako bodový zdroj svetla, ktorý bude 40-krát jasnejší než spln. Na zemi vytvorí osvetlenie 9,5 luxu, čo je úroveň pouličnej lampy. V okruhu 14 kilometrov od osvetleného miesta bude obloha jasnejšia než pri splne a vo vzdialenosti 34 kilometrov bude viditeľný svetelný stĺp. Ak by rovnaké miesto osvetľovalo 400 zrkadiel, osvetlenie by dosiahlo 2400 luxov a žiaru by bolo vidieť až 80 kilometrov ďaleko. Miroslav Kocifaj z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV upozorňuje, že problém je vážnejší než len ovplyvnenie pozorovaní cez ďalekohľady. Rozžiari sa celý objem atmosféry nad osvetleným miestom, čo spôsobí zmiznutie hviezd v okruhu desiatok kilometrov. Výpočty boli vykonané pre bezoblačné podmienky, čo predstavuje optimistický scenár. Americká firma Reflect Orbital získala povolenie od FCC na vypustenie pilotného satelitu EARENDIL-1 so zrkadlom 18x18 metrov, ktorý má odrážať slnečné svetlo z výšky 600 kilometrov a osvetliť kruh s polomerom 2,5 kilometra na povrchu Zeme. Tento satelit je predvojom konštelácie 50 000 väčších zrkadiel. Povolenie bolo vydané bez posúdenia vplyvov na životné prostredie, čo kritizovala aj Americká astronomická spoločnosť. Tím vedcov použil model MSOS vyvinutý na SAV, ktorý vypočíta rozptýlené svetlo v priestore. Výpočty ukázali, že rozdiel medzi tmavou oblohou a súmrakom bude viditeľný aj vo vzdialenosti desiatok kilometrov od osvetleného miesta. Štúdiu zverejnil časopis The Astrophysical Journal Letters a vizualizácie pripravil Joel Hartman z Princetonskej univerzity.