Obyvatelia európskych miest čelia rastúcim zdravotným rizikám v dôsledku klimatickej zmeny. Podľa správy 2026 Europe Cities Report, publikovanej v časopise The Lancet, sa úmrtnosť súvisiaca s horúčavami v rokoch 2015 - 2024 zvýšila v priemere o 82 úmrtí na milión obyvateľov v porovnaní s obdobím 1991 - 2000. Výskum, vedený Cathryn Tonneovou a Josém Chen-Xuom z inštitútu ISGlobal v Barcelone, analyzoval 28 indikátorov vo viac ako 800 mestách. Najvýraznejšie dôsledky sú v južnej Európe, kde úmrtnosť vzrástla o 132 úmrtí na milión obyvateľov, čo predstavuje nárast o 161 percent.

Mestá zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti klimatickej zmene. Opatrenia na prispôsobenie a znižovanie emisií môžu zlepšiť odolnosť komunít a zdravie obyvateľov. Rastúce teploty tiež zvyšujú riziko šírenia infekčných ochorení, ako je horúčka dengue, ktorej prenos vzrástol o 111 percent. Najvýraznejší nárast bol vo východnej Európe, kde dosiahol 369 percent.

Zvyšuje sa aj vystavenie dymu z požiarov, pričom počet dní s toxickým dymom vzrástol v desiatich percentách miest. Peľová záťaž, najmä peľ brezy a olív, sa tiež zvyšuje, čo ovplyvňuje kvalitu ovzdušia. V Berlíne a Bruseli vzrástla koncentrácia peľu brezy o 66 a 82 percent. Stromy sú dôležitým nástrojom na zmiernenie dôsledkov klimatickej zmeny, pomáhajú znižovať tepelný stres a zlepšovať psychickú pohodu.

Autori štúdie zdôrazňujú, že klimatická zmena už nie je len environmentálnym problémom, ale výrazne ovplyvňuje zdravie obyvateľov. Adaptácia, zeleň a prevencia infekčných ochorení sú kľúčové pre znižovanie zdravotných rizík.