Miestni ho poznajú ako Kalváriu či kostol saleziánov. Ide však o pútnický chrám zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, ktorej sviatok si pripomíname 15. septembra. Svätica nie je iba patrónkou tohto sakrálneho miesta, ale tiež ochrankyňou celého Slovenska. Výraznú časť svojej tvorby jej venoval košický sochár Ján Mathé.
Panna Mária ako fenomén
S výstavbou barokového kostola Na kalvárii začali ešte v polovici 18. storočia košickí jezuiti. Ich rád však čoskoro rozpustili a duchovné priestory slúžili istý čas aj ako muničný sklad. Svoj súčasný vzhľad chrám získal okolo roku 1870 po rozsiahlej rekonštrukcii. 3. mája a 15. septembra sa tu vždy koná odpustová slávnosť.
Motív Panny Márie a jej zobrazovanie je v západnom umení vo všeobecnosti veľkým fenoménom. Nie je to výsada konkrétnej geografickej oblasti, ale v kresťanskom svete ide o stabilný bod vizualizovania duchovných potrieb a náboženských tém.
„Vidíme to už od románskeho umenia. A keď prechádzame výtvarným umením a jeho vývojom cez rôzne štýly, môžeme sledovať aj to, ako sa menilo zobrazovanie Panny Márie a prístup k tejto problematike,“ vysvetľuje Miroslav Kleban z Východoslovenskej galérie v Košiciach.
Porozumenie náboženstvu
V sakrálnom umení však mariánske motívy neplnili iba estetickú úlohu. Obrazy a sochy mali veriacim približovať biblické príbehy a pomáhať im porozumieť náboženstvu, keďže v stredoveku bola prevažná časť spoločnosti negramotná.
„Jej výjav je však celkom iný v modernom umení. Tam už je zobrazovanie Márie alebo matky s dieťaťom samostatnou kapitolou a autonómnou témou. V podstate asi neexistuje významný umelec 20. storočia, ktorý by sa tejto téme vôbec nevenoval. Umelci už zobrazovali Máriu zo svetského pohľadu a v štýle, v ktorom sami tvorili,“ upozorňuje Kleban.
Oltárne obrazy
Silné zastúpenie má mariánska tematika aj v slovenských chrámoch. Nejde pritom iba o samostatné sochy či obrazy. V priebehu storočí sa menila aj podoba oltárov.
„Aj na Slovensku je veľa kostolov a chrámov, ktoré sú zasvätené Panne Márii. Veľmi často je mariánsky motív aj ústredným motívom oltárnych obrazov. Treba to rozlíšiť aj z druhového hľadiska. V období gotiky boli súčasťou oltárov prevažne plastiky, teda skôr sochárska výzdoba. Neskôr, v baroku, to prechádza do obrazovej podoby a ústrednými motívmi boli prevažne maľby,“ približuje Kleban.
V košickom prostredí sa mariánska tematika objavuje aj v tvorbe umeleckej rodiny Klimkovičovcov, ktorí v 19. storočí vytvárali cirkevné diela pre kostoly na objednávku. Miestni umelci tiež často nadväzovali na starších európskych majstrov.
„Aj na našich výstavách sme mali viackrát obrazy s mariánskou tematikou,“ dodáva Kleban.
Od gotiky po abstrakciu
Konkrétny a unikátny príklad mariánskeho motívu možno nájsť priamo vo Východoslovenskej galérii. V stálej expozícii sa nachádza gotická drevorezba od neznámeho autora s názvom Kristus s dušou Panny Márie.
„Je to veľmi zaujímavé dielo. V podstate ide o pietu, ale väčšinu piet poznáme tak, že Panna Mária drží mŕtveho Krista. V tomto prípade je pozícia vymenená. Kristus je zobrazený s malou postavou Madony, ktorú interpretujeme ako jej dušu. Je to teda Kristus, ktorý prijíma dušu svojej matky,“ opisuje dielo Kleban.
Na mariánske motívy nadviazalo aj moderné umenie. V Košiciach sa objavovali napríklad v tvorbe avantgardných umelcov v 30-tych rokoch 20. storočia. Výraznou osobnosťou bol sochár Ján Mathé, ktorý náboženské motívy spracoval vlastným moderným jazykom.
Jeho dielo Plod života predstavuje abstraktnú interpretáciu matky s dieťaťom. Ochranný tvar okolo kruhu či gule možno vnímať ako symbol matky chrániacej svojho potomka. Dnes už pritom zobrazenie Panny Márie nemusí byť spojené výlučne s vierou. Umelci pracujú s motívom materstva, ochrany či ženskosti a nechávajú na divákovi, ako si dielo vysvetlí.
„Neznamená to, že dielo má nevyhnutne sakrálny charakter. Súčasné obrazy nevznikajú s tým, že sa k nim chodíme modliť alebo pred nimi kľačíme. Umelci už nechávajú interpretáciu do veľkej miery na nás,“ dodáva Kleban.
Patrónka Slovenska
Sedembolestná Panna Mária je patrónkou Slovenska a osobitne uctievaná je v Národnej svätyni v Šaštíne.
„Je zaujímavé, že slovo patrón, patronus, pochádza z gréckeho a latinského slova pater. U nás na Slovensku si však ako patrónku uctievame matku. Naši predkovia, ktorí si ju dávno pred nami vybrali, cítili, že v neľahkých dobách je dôležité utiekať sa k matke, ktorá rozumie bolesti, pretože sama si ju prežila,“ hovorí kňaz Marcel Mojzeš.
Práve motív utrpenia je výraznou súčasťou zobrazovania Sedembolestnej Panny Márie. V prípade piety je často znázornená ako matka oplakávajúca svojho syna, pričom sedem mečov symbolizuje jej bolesti.
„Keď sa pozrieme na to vyobrazenie trpiacej matky, ktorá má sedem mečov, nie je to príliš pozitívne vyjadrenie. Na druhej strane vyjadruje silu ženy a silu lásky. To všetko nájdeme v našej patrónke, Sedembolestnej Panne Márii. Je to Božia matka, takže sme si vybrali veľmi dobrú a mocnú nebeskú patrónku pre náš národ,“ uzatvára Peter Ceľuch z Arcibiskupského úradu v Košiciach.
text: Lukáš Mano
ilustračné foto: pexels.com
