Lídri Francúzska, Libanonu a Jordánska sa vo štvrtok stretli v Paríži, aby získali medzinárodnú podporu pre finančne oslabenú libanonskú armádu, ktorú prezident Emmanuel Macron označil za „nevyhnutnú“ pre stabilitu krajiny. Na programe bola aj diskusia o vytvorení novej sily, ktorá by nahradila dlhoročnú mierovú misiu OSN na juhu Libanonu, kde Izrael bojuje s bojovníkmi Hizballáhu podporovanými Iránom.

Macron privítal libanonského prezidenta Josepha Aouna a jordánskeho kráľa Abdulláha II. na rokovaniach v Paríži. Neskôr sa k nim pridali náčelníci generálnych štábov z Libanonu, Jordánska, Francúzska, Británie a Talianska, ako aj vysokí predstavitelia USA a Saudskej Arábie, uviedol francúzsky vojenský zdroj.

Macron uviedol, že cieľom rokovaní je „posilniť suverenitu Libanonu a umožniť mu plne zabezpečiť svoju bezpečnosť“ po rokoch, keď politické frakcie, ako je šiitská militantná skupina Hizballáh, mali väčšiu autoritu ako libanonský štát. „Suverénny a stabilný Libanon je rozhodujúcim krokom k mieru a stabilite celého regiónu,“ napísal Macron vo vyhlásení na platforme X.

Spolu s libanonskými a jordánskymi lídrami a „v úzkej koordinácii“ s USA, Saudskou Arábiou a medzinárodnými partnermi, „podporujeme libanonské ozbrojené sily, ktoré sú nevyhnutné pre presadzovanie autority libanonského štátu na celom jeho území,“ dodal.

Francúzske predsedníctvo uviedlo, že cieľom parížskych rokovaní je preskúmať plán nasadenia libanonských ozbrojených síl na základe „jasného, dôveryhodného a realistického“ rámca. Paríž to chce ako predpoklad pre to, čo dúfa, že bude „silná“ medzinárodná podpora, či už vo forme finančnej pomoci, vybavenia alebo výcviku.

Slabo vybavené libanonské sily majú problémy s plnením svojej misie odzbrojiť Hizballáh na juhu, čo je kľúčová podmienka pre stiahnutie Izraela z južného Libanonu. Aoun opakovane spomínal svoju odhodlanosť odzbrojiť Hizballáh, ale „bez konfrontácie“.

V stanovisku libanonského predsedníctva sa uvádza, že Aoun cítil „hlbokú spokojnosť“ s pokrokom dosiahnutým v Paríži. Vyjadril nádej, že potreby libanonskej armády a vnútorných bezpečnostných síl dostanú potrebnú odozvu od bratských a priateľských národov a subjektov.

Rokovania sa konajú aj v čase, keď sa tento rok končí mandát Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL) po takmer polstoročí operácií, ktoré sa datujú od izraelskej invázie v roku 1978. Minulý rok Bezpečnostná rada OSN pod tlakom USA rozhodla o ukončení mandátu UNIFIL k 31. decembru 2026.

Francúzsko a Taliansko uviedli, že chcú vytvoriť mnohonárodnú koalíciu, ktorá by nahradila UNIFIL. Sila má necelých 7 500 mierotvorcov z 46 krajín. Aoun tento týždeň pre AFP uviedol, že Libanon chce novú silu, európsku alebo inú, aby zabránila bezpečnostnému vákuu po odchode mierotvorcov OSN z južného Libanonu.

Izrael a Spojené štáty zaútočili vo februári na Irán, čo vyvolalo vojnu, ktorá sa rozšírila po celom Blízkom východe. Hizballáh zatiahol Libanon do širšieho konfliktu, keď vystrelil rakety na Izrael na znak solidarity s teheránskou vládou.

Izrael zaútočil na južný Libanon a jeho sily naďalej okupujú to, čo nazýva „bezpečnostnou zónou“, úsek libanonského územia asi 10 kilometrov hlboký pozdĺž hranice. V júni Izrael a Libanon podpísali dohodu sprostredkovanú USA, ktorá zahŕňa odzbrojenie Hizballáhu, postupné stiahnutie izraelských síl z juhu Libanonu a nasadenie libanonskej armády do regiónu.

Násilie sa po júnovej dohode a širšej dohode medzi USA a Iránom znížilo, ale Izrael pokračuje v útokoch na Libanon, zatiaľ čo v posledných týždňoch došlo k novému nárastu bojov medzi USA a Iránom. Irán zasiahol americké vojenské ciele v Jordánsku v reakcii na nové americké útoky, zatiaľ čo lodná doprava zostáva obmedzená v Hormuzskom prielive a v Bab al-Mandabskom prielive pri Jemene, ktoré ovládli povstalci Houthi.

„Blokády majú priame dôsledky na náš každodenný život. Francúzi ich pociťujú na čerpadlách, kde sa ceny stali neznesiteľnými,“ povedal Macron a vyzval na obnovenie „slobody plavby“.