Prezident Emmanuel Macron v piatok upozornil na rastúcu hrozbu zo strany Moskvy, ktorá sa prejavuje v podobe tieňových operácií po celej Európe. Macron nariadil opatrenia na ochranu kritickej infraštruktúry Francúzska pred ruskými 'hybridnými útokmi'. Po stretnutí s prezidentskými kandidátmi a lídrami politických strán pred voľbami v apríli a máji Macron vyhlásil, že útoky Ruska na francúzske územie nezostanú bez odpovede.

Stretnutie s politickými lídrami Francúzska sa konalo v krízovej miestnosti Elyzejského paláca a jeho cieľom bolo informovať účastníkov o dôverných francúzskych spravodajských hodnoteniach súčasných bezpečnostných výziev. Na stretnutí sa zúčastnili aj Nicolas Lerner, šéf zahraničnej spravodajskej služby DGSE, a Celine Berthon, šéfka domácej spravodajskej agentúry DGSI.

Prítomní boli aj viacerí prezidentskí kandidáti a ďalší významní politici vrátane centristov Edouarda Philippa a Gabriela Attala, ako aj Jordan Bardella, šéf krajne pravicovej strany Národný front. Kandidátka Národného frontu Marine Le Pen, ktorá vedie v prieskumoch, a radikálny ľavičiar Jean-Luc Melenchon chýbali.

Od plnohodnotnej invázie Moskvy na Ukrajinu v roku 2022 európski spojenci Kyjeva, vrátane Francúzska, varujú pred 'hybridnými útokmi' spojenými s Ruskom. Tieto útoky, ktoré neprekračujú prah otvorenej vojny, zahŕňajú lety dronov v blízkosti citlivých miest, narušenia vzdušného priestoru a kybernetické útoky.

Tento mesiac Berlín obvinil Moskvu z incidentu na letisku v Lipsku, ktorý podľa Európskej únie nesie všetky znaky 'štátom sponzorovaného terorizmu'. Epizóda s dronom poukázala na zjavné zintenzívnenie taktiky, ktorú je Rusko ochotné použiť na území NATO.

Macron oznámil, že nariadil vláde pripraviť plán na ochranu kritickej infraštruktúry a 'najcitlivejších' obranných a technologických miest pred útokmi dronov a kybernetickými útokmi. Dodal, že minister vnútra Francúzska sa stretol s regionálnymi prefektmi, aby zvýšil ostražitosť.

Macron zdôraznil, že napriek ruským hrozbám bude Francúzsko pokračovať v podpore Ukrajiny a sľúbil, že Paríž odpovie na ruské tieňové útoky. 'Toto nezostane bez odpovede,' povedal Macron bez ďalšieho vysvetlenia.

Celine Berthon, šéfka domácej spravodajskej služby, sa v auguste zriedkavo objavila na obchodnom fóre, kde uviedla, že incident v Lipsku naznačuje, že francúzske firmy by mohli byť tiež cieľom.

Začiatkom tohto mesiaca sa vlak s 186 pasažiermi vykoľajil v severozápadnom francúzskom regióne Normandia, pričom sa zranilo 44 ľudí. Na koľajniciach sa našiel fragment železa vážiaci okolo 300 kilogramov. Hoci niektorí politici a policajné zdroje naznačili možnosť sabotáže, francúzske úrady zdôraznili potrebu opatrnosti.

Po stretnutí v Elyzejskom paláci Philippe, ktorý je považovaný za kandidáta najlepšie pripraveného čeliť krajne pravicovým silám, uviedol, že Macron bol 'veľmi jasný o potrebe pokračovať v posielaní správ Rusku', pričom sa vyhýbal 'vstupu do stavu vojnového konfliktu' s Moskvou.

Líderka Zelených Marine Tondelierová uviedla, že existujú 'vážne dôvody na obavy' týkajúce sa 'destabilizačných snáh' Moskvy. Macron chcel zdieľať s politickými lídrami Francúzska 'dôverné informácie dostupné iba prezidentovi', uviedol informovaný zdroj.

Macron tiež oznámil, že Francúzsko zvolá stretnutie G7 venované energetike, keďže ceny palív prudko rastú v dôsledku vojny medzi USA a Iránom a voliči čoraz viac sťažujú na životné náklady.