V hlbokých džungliach malajského Bornea sa ozývajú divoké výkriky, keď je jeden zo slonov zasiahnutý uspávacou šípkou a jeho stádo sa snaží brániť. Tento slon je jedným z približne 1 000 zostávajúcich vo voľnej prírode a tím, ktorý ho zasiahol, pracuje na ochrane tohto ohrozeného druhu tým, že minimalizuje konflikty medzi zvieratami a miestnymi komunitami.

Po odohnaní stáda sa ochranárka Farina Othman so svojím tímom priblíži, aby slonovi pripevnili sledovací obojok. Tento obojok umožňuje upozorniť dedinčanov, ak sa slon priblíži príliš blízko. Je tiež kľúčový pre program, ktorý Farina navrhuje na vytvorenie „koridorov“ pre slony, ktoré sa pohybujú v roztrieštenej krajine panenských lesov obklopených plantážami olejových paliem a dedinami.

Farina, známa ako „šepkárka slonov Bornea“, získala prestížnu Whitleyho cenu za ochranu prírody. „To je Pigtail,“ zašepkala, hladkajúc sloní chobot a kývajúc na jeho charakteristický chvost. Tím pracuje rýchlo, pretože účinky sedatíva trvajú len pol hodiny a stádo je stále nablízku. Nad hlavou sa blýska, keď sa blíži tropická búrka.

Za posledných 40 rokov stratili slony na Borneu viac ako 60 % svojho biotopu v Sabahu na severe Bornea kvôli ťažbe dreva a neskôr rozširovaniu olejových paliem, uvádza Medzinárodná únia na ochranu prírody, ktorá v roku 2024 označila zviera za ohrozené.

Dolný Kinabatangan, záplavová oblasť vo východnom Sabahu s rozlohou okolo 400 štvorcových kilometrov, je domovom približne 160 slonov. „Len polovica z toho je teraz priestor pre slony,“ povedala Farina, vedúca miestnej ochranárskej skupiny Seratu Aatai.

Keď sa zvieratá dostanú na súkromné pozemky alebo do blízkych dedín, konflikt je nevyhnutný. Nedávno sa stádo 20 slonov dostalo do plantáží a troch dedín, čo vystrašilo obyvateľov. Nikto nebol zranený, ale incident vyvolal výzvy na silnejšie opatrenia, vrátane vylepšeného elektrického oplotenia.

„Ľudia sa necítia bezpečne v blízkosti slonov, a to je, keď vzniká konflikt,“ povedala Farina. Napätie sa zhoršuje, keď zvieratá, najmä dobrodružné býky, ktoré môžu vážiť až päť ton, obchádzajú elektrické oplotenie, aby sa dostali k palmám.

Farina a jej tím 17 ochranárov sa zameriavajú na spolužitie. „Pracujeme na zvýšení tolerancie ľudí, na zvýšení priestoru pre slony a na hľadaní dlhodobého riešenia,“ uviedla.

Seratu Aatai, so sídlom v Sukau, vedie programy v školách na plantážach, distribuuje informačné letáky a má „strážcov divočiny“, ktorí pomáhajú odvádzať slony, ktoré sa zatúlali do ľudských obydlí.

„Predtým sme nevedeli, ako žiť v ich blízkosti,“ povedala Firah Kazenn, majiteľka ubytovania, ktorá nedávno stretla slony za svojím domom v Sukau. „Teraz sú s jednotkou Seratu Aatai chránené a komunita je aktívne zapojená.“

Farina verí, že najlepším spôsobom ochrany zvierat je vytváranie „sloních koridorov“ – ciest cez plantáže spájajúcich biotopy. Snaží sa presvedčiť sedem plantáží v oblasti, že slony sú „ekologickou realitou, nie príležitostnou nepríjemnosťou“.

Bude to však výzva. Tvrdá konkurencia a nestabilné marže znamenajú, že mnohí producenti nie sú ochotní obetovať pôdu pre koridory, povedal Muhammad Al Shafieq bin Mustafa, bývalý manažér plantáže v Sukau. „Plantáže, ktoré sa zaviažu a sú ochotné spolupracovať s ľuďmi ako Farina, často nedostávajú uznanie ani finančnú podporu, ktorú potrebujú,“ uviedol.

Asociácie financované priemyslom tvrdia, že plantáže dosiahli pokrok v udržateľnosti, ale čelia ťažkým ekonomickým realitám. „Musí to byť výhodná situácia pre pestovateľov aj pre divokú zver,“ povedal Daniel Pamin, výkonný pracovník pre ochranu a udržateľnosť v Malajskej nadácii pre zelenú ochranu olejových paliem.

Farina verí, že zmena príde. Predtým miestni používali slovo „halau“, čo znamená „odhnať“ alebo „vyhnať“, keď hovorili o slonoch. „Teraz pracujeme na tom, aby ľudia hovorili... 'odprevádzať' slona.“