Americký vedec Karl Deisseroth, laureát Nobelovej ceny za medicínu, sa viac ako dve desaťročia venuje výskumu mozgu s cieľom odhaliť jeho tajomstvá. Deisseroth, ktorý pôsobí na Stanfordovej univerzite, získal Nobelovu cenu za prácu v oblasti optogenetiky spolu s nemeckými vedcami Petrom Hegemannom a Georgom Nagelom. Optogenetika kombinuje svetlo a genetiku na ovládanie nervových buniek, čo umožňuje presné riadenie jednotlivých neurónových okruhov v mozgu.

Deisseroth vysvetľuje, že mozog je zložitý orgán s miliardami buniek, ktoré vykonávajú rôzne funkcie. Optogenetika umožňuje vedcom zapínať a vypínať konkrétne neurónové okruhy, čo pomáha odhaliť mechanizmy spojené s pamäťou, pocitmi a správaním, ktoré sú relevantné pre neurologické a psychiatrické poruchy.

V psychiatrii doteraz chýbali presné modely na pochopenie rozdielov v mozgových funkciách. Optogenetika však umožňuje identifikovať, ktoré bunky sú príliš aktívne alebo naopak nedostatočne aktívne, čo vedie k lepšiemu pochopeniu a liečbe týchto porúch. Deisseroth uvádza, že v súčasnosti prebiehajú veľké klinické skúšky, ktoré využívajú optogenetiku na liečbu autizmu a schizofrénie.

Pri autizme sa skúmajú nové lieky na podráždenosť, ktoré by mohli nahradiť súčasné antipsychotiká s mnohými vedľajšími účinkami. Podobne pri Parkinsonovej chorobe, ktorá je spôsobená úbytkom dopamínových neurónov, sa hľadajú špecifickejšie liečby zamerané na pohybové problémy.

Deisseroth tiež spomína potenciálne využitie optických metód v rozhraní mozog-počítač, ktoré by mohli nahradiť elektrické stimuly svetlom. Táto aplikácia je však ešte vo vývoji a bude potrebovať čas na realizáciu.