Zo sveta
Francúzsky minister hospodárstva Roland Lescure v utorok poprel, že by sa krajina nachádzala v tzv. 'snehovej guli' dlhu, a vyzval opozičné strany na schválenie vládneho rozpočtu na rok 2027. Centristická vláda prezidenta Emmanuela Macrona sa snaží do konca roka schváliť rozpočet, aby upokojila trhy a ukázala, že Francúzsko dokáže znížiť svoj dlh. V predvolebnom období pred budúcoročnými prezidentskými voľbami čelia vládne návrhy odporu zo strany ľavicových a pravicových opozičných strán, pričom verejnosť je čoraz viac nahnevaná na škrty vo výdavkoch. Lescure v dolnej komore Národného zhromaždenia priznal, že úroková sadzba štátnych dlhopisov nedávno vzrástla až na 4,5 percenta, ale očakáva, že do roku 2027 klesne na priemerných 2,5 percenta. Minister apeloval na prijatie rozpočtu, ktorý by do roku 2027 znížil verejný deficit na päť percent HDP prostredníctvom úspor vo výške 43 miliárd eur. Diskusia sa začala v čase školských protestov a politických príprav na prezidentské voľby, kde Národné zhromaždenie (RN) dúfa v úspech kandidátky Marine Le Pen. Opozičné strany, vrátane socialistov, ktorí pomohli schváliť tohtoročný rozpočet, kritizovali vládne opatrenia, ako sú zníženie výdavkov na zdravotníctvo a obmedzenie dôchodkov. Socialisti plánovali predložiť návrh proti rozpočtu, ktorý však pravdepodobne neuspeje pre nedostatok podpory kľúčových strán vrátane RN. Diskusie majú pokračovať v stredu popoludní a zahŕňajú debatu o príspevku Francúzska do Európskej únie. RN požaduje úplnú parlamentnú diskusiu o rozpočte. Le Penová uviedla, že v prípade zvolenia plánuje do roku 2032 ušetriť 140 miliárd eur, čo však ostatní prezidentskí kandidáti ostro kritizovali. Minister verejných financií David Amiel varoval, že francúzsky parlament si nemôže dovoliť odkladať rozpočtové opatrenia, pričom na France 2 televízii povedal, že 'úrokové sadzby dnes prudko rastú'. Francúzske štátne dlhopisy sa stali pre investorov problémom kvôli obavám, že úradníci nie sú ochotní alebo schopní obmedziť výdavky, ktoré výrazne prevyšujú príjmy. Rastúce obavy o francúzske financie nútia správcov fondov požadovať vyššie výnosy za požičiavanie Francúzsku, čo vedie k nárastu nákladov, ktoré by mohli prerásť do plnohodnotnej dlhovej krízy. 'Finančné trhy potrebujú cítiť, že bez ohľadu na to, čo sa stane, nakoniec dosiahneme päť percent,' uviedol vládny zdroj. Či už sa debata potiahne týždne alebo sa skráti, vláda má malú šancu zabezpečiť schválenie rozpočtu bežnými parlamentnými postupmi. Vláda chce budúci rok takmer na polovicu znížiť deficit sociálneho zabezpečenia, znížiť ho na 12 až 13 miliárd eur. Medzi ďalšie opatrenia patrí návrh, aby ročné prehodnocovanie dôchodkov nad 1 260 eur mesačne už nebolo plne indexované na infláciu. Plán čelí kritike od tvrdých ľavičiarov, krajnej pravice a konzervatívnych republikánov. Bez parlamentnej väčšiny by vláda mohla opäť využiť ústavnú moc na presadenie legislatívy bez hlasovania, ako to urobila minulý rok. Bruegel, bruselský think tank, uviedol, že trh s dlhopismi odhalil francúzsky ekonomický problém, ktorý sa buduje už roky. 'Francúzsko možno bude musieť zažiť väčší tlak trhu, aby jeho politický systém prijal reformy, ktoré odkladá už roky,' uviedli jeho analytici. 'Omnoho väčší stres môže byť tým, čo nakoniec umožní širšiu vládnu dohodu.'
