Niektoré životné príbehy sa začínajú slovami, ten jej sa začal obyčajnou drevenou ceruzkou, ktorú jej vystrúhal starý otec. Mladá slovenská výtvarníčka Lucia Rubeljová mala sotva tri roky, keď sa kresba stala jej prirodzeným jazykom, píše o sebe umelkyňa vystupujúca pod menom Lart na svojej internetovej stránke. Kým iné deti kreslili jednoduché postavičky, ona si všímala prsty, riasy a výrazy tváre. Každý čistý papier bol pre ňu priestorom na objavovanie.
Vyrastala medzi Starou Ľubovňou a Chmeľnicou, kde trávila veľa času u starých rodičov. Tam vznikali aj jej prvé kresby, drobné plastiky z modelárskej hliny a detské predstavy, ktoré sa postupne menili na skutočnú tvorivosť. Rodičia v nej videli talent a predstavovali si ju ako budúcu sochárku, no jej cesta viedla najmä k maliarskemu plátnu.
Spomienky na detstvo, rodinu a prostredie, v ktorom vyrastala, sa neskôr premietli aj do jej obrazov. Jej vernisáže spájajú umenie s hudbou a komunitou. Tak to bolo aj v piatok 30. októbra 2026 v košickej kaviarni Slávia, kde sa predstavila nielen ako výtvarníčka, ale aj ako speváčka.
Návraty domov
Návrat na východné Slovensko má pre ňu osobitý význam. Práve v tomto regióne sa začal jej príbeh, tu vznikali prvé kresby a tu sa formoval vzťah k umeniu, ktorý ju sprevádza po celý život. Po rokoch výstav, medzinárodných spoluprác a umeleckých skúseností sa tak jej tvorba symbolicky vracia na miesto, kde sa všetko začalo. Umenie pre ňu nie je len estetický doplnok, ale spôsob, ako sa dotknúť spomienok.
Jednou z takýchto spomienok bolo aj stretnutie v priestoroch Prezidentskej knižnice vo Východoslovenskom múzeu na Hlavnej ulici v Košiciach, kde ju prijal v sobotu 31. októbra bývalý prezident Rudolf Schuster. Výtvarníčka mu počas stretnutia osobne odovzdala jeho portrét.
Sobotné stretnutie, spojené s výmenou darov, otvorilo okrem diskusie o technikách starých majstrov aj kritiku aktuálneho prístupu štátu k systémovej podpore výtvarného umenia a mladých talentov.
Charakter namiesto presnej kópie
Portrét bývalej hlavy štátu bol ešte v piatok súčasťou vernisáže výstavy obrazov autorky v Slávii. Dielo je maľované akrylovými farbami. Rudolf Schuster portrét ocenil a vyzdvihol, že zachytáva vnútorné rysy človeka. „Portrét má vyjadrovať to vnútro, čo fotografia nevie,“ uviedol bývalý prezident s tým, že práve v schopnosti vystihnúť charakter spočíva majstrovstvo veľkých umelcov.
Maliarka na otázku, prečo si vybrala maľovať práve prezidenta vysvetlila, že dôvodom boli spomienky z detstva a rozprávanie jej starej mamy. „Ona bola veľmi kritická a náročná žena a vy ste boli jediný z politických kruhov a jediný prezident, o ktorom vždy hovorila v dobrom,“ zdôvodnila autorka výber s tým, že si ho vďaka tomu pozitívne zafixovala a nikdy na neho nepočula krivé slovo.
Či obraz zostane natrvalo vystavený priamo v Prezidentskej knižnici, exprezident zatiaľ definitívne nepotvrdil. Rozhodnúť o tom plánuje po konzultácii so skupinou odborníkov.
Úspešná košická vernisáž
Sobotnému stretnutiu v múzeu predchádzala piatková výstava Lucie Rubeljovej, ktorú autorka zorganizovala v metropole východu. Výtvarníčka na nej predstavila 25 obrazov. „Včera sa v kaviarni Slávia zišlo asi 120 ľudí, takže bol to naozaj krásny event,“ zhodnotila Rubeljová a dodala, že päť vystavených diel sa priamo na mieste predalo. „Košickú výstavu sme poňali vo voľnejšom štýle a spojili sme ju so živou hudbou."
Odkaz starých majstrov
Diskusia sa dotkla aj významných slovenských výtvarníkov, s ktorými sa Rudolf Schuster v minulosti osobne poznal. Spomenul Štefana Bubána, ktorý úspešne prešiel od maľby krajiniek k abstrakcii. „Namaľovať Východoslovenskú nížinu, kde nie je nič, iba rovina, slnko a mraky, je náročné. Práve Štefan Bubán ju však dokázal veľmi pekne zachytiť,“ zaspomínal si exprezident.
Reč prišla aj na Ernesta Zmetáka, známeho tvorbou monumentálnych mozaík, či košického umelca Jozefa Fabiniho, ktorý tvoril technikou enkaustiky. Ide o starovekú techniku pochádzajúcu z Egypta, pri ktorej sa podľa prezidenta „do horúcej palety vpaľujú pigmenty farieb“ priamo do bieleného vosku. Bývalá hlava štátu následne výtvarníčke na pamiatku venovala knihy o talianskom a slovenskom umení a ucelenú obrazovú publikáciu o historickej rekonštrukcii košickej Hlavnej ulice so slovami: „Možno nájdete nejaké námety, keď si v týchto knihách budete listovať.“
Umelcom chýba podpora štátu
Bývalý prezident počas rozhovoru vyjadril sklamanie nad súčasným postavením umelcov v spoločnosti. „Je mi ľúto dnešných mladých umelcov, pretože štát sa o nich nestará,“ skonštatoval Schuster. Podľa jeho slov dnes „chýba systémový prehľad v štátnych či krajských galériách o tom, ktorí autori napredujú a tvoria kvalitné diela". Upozornil na to, že umelci sú v súčasnosti často odkázaní výlučne na súkromných sponzorov a podnikateľov, čo môže skresľovať skutočnú hodnotu umenia na trhu.
Umenie podporoval celý život
Rudolf Schuster je dlhoročným podporovateľom a zberateľom umenia. V minulosti sa osobne podieľal na dokumentovaní práce viacerých slovenských maliarov, ktorým pomáhal ako šofér či zapisovateľ počas ich študijných ciest v zahraničí.
V priamom kontraste s dnešnou situáciou exprezident pripomenul stavebnú a architektonickú prax z minulosti, kedy bola v každom rozpočte na novú verejnú stavbu povinne vyčlenená položka na umenie a kultúru. Vďaka tomuto systému budovy bežne dopĺňali mozaiky, sochy či obrazy lokálnych tvorcov.
Text: Monika Ištvánová
Foto: Monika Ištvánová, L. Kerekeš
