Ľudí s cievnou mozgovou príhodou pribúda, dokonca aj medzi mladšími ročníkmi. Práve stŕpnuté končatiny sa po mŕtvici rehabilitujú ako prvé, aby mohli človeka prepustiť domov čo najskôr. V Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach (UNLP) testujú na pacientoch inovatívne zariadenie, ktoré nazvali Rehapiano. Pripomína počítačovú hru.  

Chytá guličky

Po mozgovej príhode sa na siedmom poschodí Novej nemocnice zotavuje aj Gabriela Bartáková. Cvičenie na prístroji jej ide od ruky, hoci ako priznáva, najmä začiatky boli náročné. „Vôbec som nevedela, čo mám robiť, ale teraz už viem. Keď to urobíte prvý, druhý, tretíkrát, už ste v obraze. Podľa mňa mám výsledky dobré. Problém je však udržať to, čo chcú, pretože mozog musí dať pokyn rukám, a tie stále nepočúvajú,“ hovorí pacientka a pritom stláča a chytá virtuálne guličky na monitore vďaka citlivým senzorom, ktoré snímajú jej pohyb.

„V rukaviciach sú určité snímače, ktoré zaznamenávajú tlak. Ten sa musí udržiavať v referenčných hodnotách, ktoré chceme dosiahnuť. Systém potom automaticky vyhodnocuje, ako pacientka dokáže tlak udržať. Či prešla do červenej zóny, či bola pod alebo nad stanovenou hodnotou, alebo či dokázala udržať silu, ktorú požadujeme,“ vysvetľuje fyzioterapeut Jakub Barlak.

Merateľné zlepšenie

Zariadenie vzniklo v spolupráci medzi Univerzitnou nemocnicou a Technickou univerzitou v Košiciach (TUKE). „Práve vďaka tomuto diagnostickému prístroju vieme úchop otestovať a následne, po absolvovaní terapie, vyhodnotiť, či bola liečba účinná. Ide o softvér, ktorý ponúka štyri úlohy, pričom každá sa vykonáva osobitne ľavou a pravou rukou. V závere sa vyhodnocuje, či pacient dané úlohy splnil, v akom rozsahu a za aký čas,“ objasňuje Miriam Dziaková, primárka Oddelenia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie UNLP.

Zariadenie nelieči, ale meria, akú silu má pacient v prstoch pri ich ohýbaní a vystieraní. Potom umelá inteligencia vyhodnotí výsledky a podľa nich prispôsobí cvičenie konkrétnemu človeku. „Zisťovali sme aj schopnosti zdravých jedincov, mladších aj starších, aby sme získali referenčné hodnoty a mohli ich porovnávať s pacientmi, ktorí majú poruchu úchopovej schopnosti. Boli sme dokonca aj v Centre aktívneho starnutia, kde sme testovali seniorov,“ približuje Dziaková.

Iba v Košiciach

Prístroj využívajú aj pri diagnóze pacientov s Parkinsonovou chorobou. „Úchop je neodmysliteľnou súčasťou bežných denných aktivít. Každý človek ho potrebuje na to, aby mohol normálne fungovať a vykonávať každodenné činnosti,“ pripomína Barlak. Alkohol, fajčenie, stres, užívanie drog, úrazy či genetika: To sú faktory, ktoré zapríčiňujú, že cievna mozgová príhoda postihuje čoraz častejšie aj mladých ľudí. Zariadenie je zatiaľ prototyp a inde na Slovensku ho nenájdete.

„Naším zámerom je rozšíriť tieto prístroje na viaceré pracoviská. Uvažuje sa dokonca aj o tom, že by pacient mohol dostať prístroj do domáceho prostredia, kde by mohol trénovať a zlepšovať svoju úchopovú zručnosť. Aj taký je náš plán,“ dodáva Dziaková.


text a foto: Lukáš Mano