Začína šiesty ročník literárnej súťaže Via Litera 2026

V období od 1. januára 2024 do 31. decembra 2025 bolo zabitých 189 novinárov, čo predstavuje 20-percentný nárast oproti predchádzajúcim dvom rokom. Podľa správy Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) je tento nárast pripisovaný konfliktom, najmä na území Palestíny. V roku 2024 bolo zabitých 92 novinárov a v roku 2025 ich počet stúpol na 97. Celkovo bolo v krajinách vo vojne zabitých 127 novinárov, čo predstavuje 67 percent z celkového počtu. Správa UNESCO poukazuje na rastúci trend od roku 2023, pričom viac než štvrtina úmrtí je spojená s využívaním dronov. Vo vojnových oblastiach sa zvýšil počet novinárov zabitých v skupinách, čo môže naznačovať zámerné útoky, ktoré by mohli byť klasifikované ako vojnové zločiny, uviedla zástupkyňa generálneho riaditeľa UNESCO pre komunikáciu a informácie Marija Gabrielová. Od roku 2006 UNESCO zaznamenalo 1641 prípadov zabitia novinárov, pracovníkov médií a tvorcov obsahu na sociálnych sieťach, čo v priemere znamená jedno zabitie každé štyri dni. Najviac obetí bolo v arabskom svete, kde bolo v rokoch 2024 a 2025 zabitých 97 novinárov, z toho 30 v Palestíne. Nasledujú Latinská Amerika a Karibik s 37 prípadmi a Ázia a Pacifik s 34 prípadmi. V strednej a východnej Európe bolo zaznamenaných 14 prípadov. V regiónoch bez konfliktov klesol počet zabití na najnižšiu úroveň za posledných 18 rokov, s 62 prípadmi za dva roky. Počet zabitých žien novinárok zostal nezmenený na úrovni 14. Až 93 percent novinárov bolo zabitých vo svojich domovských krajinách, pričom miestni novinári, ktorí sa venujú ozbrojeným konfliktom, korupcii, politike a kriminalite, sú najzraniteľnejšou skupinou.