Keď sme koncom septembra písali na portáli Naše Košice o občianskych hliadkach, upozorňovali sme, že ich členovia by mohli túto činnosť využiť aj na svoju politickú propagáciu. Po voľbách sme preto zisťovali, či sa aktivizmus v uliciach kandidátom skutočne podarilo pretaviť do zisku poslaneckých mandátov. Opýtali sme sa, ako svoje výsledky hodnotia aktéri a ako fenomén občianskych hliadok s politickým presahom vnímajú odborníci.

Videli sa v komunálnej politike

Účasť členov hliadok v tohtoročných komunálnych voľbách priniesla rozdielne výsledky. Potvrdilo sa však, že spájanie občianskej iniciatívy s politikou nie je na košických sídliskách ojedinelé. Kým zástupcovia iniciatívy My komunita v mestskej časti Košice-Juh premenili svoju prítomnosť v uliciach na zisk dvoch poslaneckých mandátov, aktivisti zo združení Chlapci zo sídliska pre sídlisko (Ťahanovce) a Miestnej občianskej iniciatívy Slovenská rodina – MOI SR (Terasa) vo voľbách neuspeli a skončili iba na pozíciách náhradníkov.

Vznik hliadok vníma aj profesor Pavel Nečas z Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach, ktorý sa zaoberá bezpečnostnými štúdiami v rámci politických vied, ako potenciálne významný prínos pre zvýšenie pocitu bezpečia obyvateľov. Zároveň však upozorňuje, že ich činnosť nesmie nahrádzať prácu štátnej či mestskej polície a musia fungovať s jasnými pravidlami. K prepojeniu občianskych hliadok s politikou dodáva, že podmienkou je prísne oddelenie občianskej aktivity od verejnej funkcie.

Mandáty len na Juhu

Spomedzi členov hliadok uspelo so ziskom poslaneckých kresiel len občianske združenie My komunita zo sídliska Železníky. Do miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice-Juh boli zvolení jeho členovia Patrik Kuba so ziskom 559 hlasov a Tomáš Čekan, ktorý získal 417 hlasov. Zakladateľ iniciatívy Peter Bobaľa, ktorý kandidoval do mestského zastupiteľstva, skončil s 533 hlasmi na pozícii náhradníka a do zastupiteľstva sa nedostal. „Výsledok volieb z pohľadu OZ My komunita hodnotím ako pozitívny, pretože uspeli dvaja kandidáti,“ uviedol v písomnom stanovisku Bobaľa.

Prepojenie občianskej aktivity s politickou kandidatúrou považuje zakladateľ iniciatívy za správne. „Zvolení poslanci budú môcť v zastupiteľstve presadzovať záujmy obyvateľov, ktorí im dali mandát. Veľmi dobre poznajú problematiku občanov, keďže sa pri hliadkach zastavujú pri občanoch a počúvajú, čo ich trápi a sužuje priamo v uliciach,“ vysvetľuje Bobaľa.

Kombináciu poslaneckého mandátu a pôsobenia v neoficiálnej dobrovoľnej hliadke nepovažuje za nevhodnú ani profesor Pavel Nečas, ktorý svoje stanovisko konzultoval s odborníčkou na problematiku ochrany osôb a majetku vo verejnej správe Janou Antalíkovou z UPJŠ. Poslanec tak podľa jeho slov získava bezprostredný kontakt s dianím v uliciach a môže relevantnejšie argumentovať za posilnenie bezpečnostných opatrení či zvýšenie počtu policajných hliadok. „Osobne teda v tejto kombinácii nevidím zásadný problém, pokiaľ sú jasne oddelené kompetencie poslanca a člena občianskej hliadky a nedochádza k zneužívaniu politického postavenia alebo verejnej funkcie,“ konštatuje Nečas s tým, že obe úlohy musia byť vykonávané zodpovedne a nie na úkor druhej.

Na dôležitosť vlastnej identifikácie narazila pred voľbami iniciatíva My komunita, ktorej červené oblečenie začali zneužívať iné skupiny. „Prehodnotili sme oblečenie a naši chlapci dnes používajú reflexné označenie na rukáve,“ spresnil zmenu Peter Bobaľa.

Očakávania a realita na Ťahanovciach

Na Sídlisku Ťahanovce kandidovali členovia občianskeho združenia Chlapci zo sídliska pre sídlisko ako nezávislí kandidáti, no ani jeden z nich mandát nezískal a skončili ako náhradníci. Spoluzástupca združenia Ľubomír Palaščák získal 990 hlasov, predseda združenia Erik Csillag dostal 859 hlasov a člen Martin Drábik 757 hlasov. Vzhľadom na to, že vo volebnom obvode hlasovalo približne 5 600 ľudí, predstavitelia združenia považujú výsledok za obrovskú podporu a záväzok.

Zástupcovia iniciatívy však priznávajú, že predvolebné ohlasy spojené s ich popularitou na sociálnych sieťach a na sídlisku naznačovali iný výsledok. „Bývame na sídlisku Ťahanovce od malička, preto nás ľudia poznajú a mali sme ohlasy na to, že nás pôjdu voliť, no skutočnosť bola iná. Ľudia rozhodli tak, ako rozhodli,“ uviedli v písomnom stanovisku. 

Tvrdenia niektorých obyvateľov a analytikov, že hliadky slúžili ako marketingový nástroj na vstup do politiky, združenie nepotvrdzuje. „My sme o kandidatúre prv neuvažovali vôbec, rozhodli sme sa spontánne. Netlačili sme ani na kampaň, neotravovali sme ľudí, neboli sme agresívni ani drzí, ako poniektorí kandidáti,“ napísali zástupcovia hliadky s tým, že celú činnosť aj kampaň financovali z vlastných zdrojov a politická práca by bola v prípade ich úspechu od činnosti združenia oddelená.

Neúspech a mlčanie na Terase

Bez zisku mandátu skončili v mestskej časti Košice-Západ aj zástupcovia iniciatívy MOI SR, ktorá začala na Terase pôsobiť koncom augusta. Združenie pri svojom vzniku na verejnosti ani na sociálnych sieťach neukazovalo tváre. Členov prezentovalo od chrbta a ich mená neuvádzalo. Odôvodňovalo to ochranou súkromia, pravidlami GDPR a prevenciou pred prípadnými vyhrážkami, čo bezpečnostný konzultant Buráš spochybňoval s tým, že maskovanie patrí bezpečnostným zložkám, napríklad kukláčom. Napriek deklarovanej anonymite si obyvatelia Terasy pred voľbami našli v poštových schránkach letáky s menami, fotografiami tvárí a vizuálom MOI SR pri trojici kandidujúcich členov

Na letákoch zároveň prezentovali politickú podporu od koalície strán Smer-SD, Hlas-SD, SNS, Republika a Právo na pravdu. Michal Badlík kandidoval do mestského zastupiteľstva za obvod Košice-Západ, kde mu 1 103 hlasov na zvolenie nestačilo. Súbežne sa uchádzal o post miestneho poslanca v treťom volebnom obvode zahŕňajúcom Luník IV, VII, VIII, kde s 574 platnými hlasmi skončil len ako náhradník.

V obvode Luník I, II a III kandidovali za miestnych poslancov ďalší dvaja predstavitelia iniciatívy. Pavol Durila získal 363 hlasov a spolu s Matejom Frčkom  (305 hlasov) skončili ako náhradníci. Na otázky redakcie týkajúce sa zhodnotenia volebných výsledkov zástupcovia MOI SR e-mailom nereagovali.

Symptóm nedostatku policajtov

Vznik dobrovoľníckych hliadok v Košiciach možno podľa profesora Nečasa do určitej miery vnímať ako dôsledok nedostatočného zabezpečenia niektorých bezpečnostných funkcií zo strany štátu a samosprávy, ale aj ako prejav občianskej angažovanosti. Dlhodobý nedostatok príslušníkov štátnej a mestskej polície v uliciach označuje za veľmi závažný problém. „Ak jej personálne kapacity neumožňujú dostatočne pokrývať potreby jednotlivých mestských častí, môže to viesť nielen k zhoršeniu objektívnej bezpečnostnej situácie, ale aj k oslabeniu subjektívneho pocitu bezpečia obyvateľov,“ vysvetľuje vysokoškolský pedagóg.

Dobrovoľnícke skupiny však podľa neho nemajú rovnaké kompetencie ani odbornú prípravu ako policajný zbor či mestská polícia, a preto nemôžu suplovať profesionálne zložky ani slúžiť ako náhrada za riešenie ich personálneho poddimenzovania. 

Štát a samospráva musia naďalej niesť plnú zodpovednosť za verejný poriadok a monopol na legitímne použitie sily musí zostať výlučne v rukách štátu. „Hranicu vidím predovšetkým tam, kde sa preventívne pôsobenie mení na svojvoľný zásah, zastrašovanie, obmedzovanie osobnej slobody alebo uplatňovanie fyzickej sily. Úlohou občianskych hliadok má byť pomáhať pri zvyšovaní bezpečnosti, nie nahrádzať políciu ani vykonávať spravodlivosť vo vlastnej réžii,“ zdôrazňuje Nečas.

Riziká a požiadavka na zaškolenie

Pri fungovaní neoficiálnych hliadok podľa odborníka nemožno úplne vylúčiť riziko, že jednotlivci začnú brať zákon do vlastných rúk. Členstvo v takejto skupine nikomu neposkytuje osobitné právomoci ani ho nezbavuje osobnej zodpovednosti za prípadné porušenie zákona či neprimeraný zásah. Samosprávy by však podľa Nečasa nemali spoluprácu s hliadkami automaticky odmietať, ale mali by ich činnosť legitimizovať prostredníctvom jasných pravidiel a inštitucionálneho dohľadu.

„Odporúčal by som, aby každý jeden člen dobrovoľnej hliadky absolvoval vstupné zaškolenie a pravidelné preškoľovanie. Súčasťou by malo byť predovšetkým oboznámenie sa s právnym rámcom ich činnosti, rozsahom oprávnení, povinnosťami a hranicami ich konania,“ uvádza profesor s tým, že dôraz by sa mal klásť na zvládanie konfliktov a komunikáciu. 

Budúcnosť hliadok a charita

Iniciatívy z Juhu aj z Ťahanoviec potvrdzujú, že v uliciach plánujú pôsobiť aj naďalej. Spoluprácu s vedením samosprávy si zástupcovia ťahanovskej hliadky pochvaľujú. Združenie deklaruje veľmi dobré vzťahy so starostom aj prednostkou, s ktorými našlo spoločnú reč v oblasti bezpečnosti, a do ulíc podľa vlastných slov vyrazilo hneď na druhý deň po voľbách.

Združenie My komunita registruje príchod nových členov a pri hliadkovaní chce uplatňovať teóriu rozbitého okna (kriminologický princíp, podľa ktorého včasné odstraňovanie drobných priestupkov a viditeľného neporiadku vo verejnom priestore predchádza vzniku závažnejšej kriminality - pozn. red.).

Novozvolení poslanci sa chcú zamerať na bezpečnosť cez ľudské zdroje aj materiálno-technické prostriedky a presadiť memorandum o spolupráci s mestskou časťou Košice-Juh. „Tak ako existujú miestne občianske poriadkové služby (MOPS) zložené prevažne z rómskych občanov, tak nevidím dôvod, prečo by také isté hliadky nemali mať občania mestských častí. Je to podpora pre mestskú a štátnu políciu,“ myslí si Bobaľa.

Miestne občianske a preventívne služby (MOPS) však na rozdiel od neoficiálnych dobrovoľníckych iniciatív fungujú ako oficiálny projekt riadený a financovaný štátom. Zriaďuje a z eurofondov ho financuje Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ktorý patrí pod Úrad vlády SR, v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. 

Členovia MOPS nie sú neformálni dobrovoľníci, ale riadni zamestnanci obcí a miest v pracovnom pomere, ktorí musia prejsť výberovým konaním, odborným školením a pri výkone služby priamo podliehajú vedeniu samosprávy a metodickému usmerňovaniu štátnej či mestskej polície.

text: Monika Ištvánová

foto: FB Chlapci zo sídliska pre sídlisko