Slovensko môže v období rokov 2025 až 2035 čeliť nedostatku 71.100 absolventov technických a prírodovedných odborov (STEM). Tento deficit je spôsobený nízkym počtom študentov v týchto odboroch na vysokých školách a nepriaznivým demografickým vývojom. Analýza Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave odhaduje, že dopyt na trhu práce bude v priemere 16.800 ľudí ročne, zatiaľ čo slovenské vysoké školy vyprodukujú približne 9700 absolventov ročne.

Analytik STU Marcel Čas upozorňuje, že rozdiel medzi dopytom a ponukou sa bude každoročne zväčšovať, čo do roku 2035 povedie k medzere 71.100 chýbajúcich absolventov. Slovensko je podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Európskej únie (EÚ) predposledné v počte študentov STEM odborov na obyvateľa. Na 100.000 obyvateľov pripadá 592 študentov, čo je približne polovica priemeru 1144 študentov. Napriek tomu je Slovensko piatou najpriemyselnejšou krajinou EÚ, pričom priemyselné výrobky tvoria 94,9 % slovenského exportu.

Odliv mozgov nie je hlavnou príčinou nedostatku STEM absolventov. Zo zahraničia sa každoročne vráti približne 688 z celkového počtu 1721 slovenských absolventov týchto odborov. Slovensko má tretí najväčší odliv vysokoškolských študentov do zahraničia v EÚ, pričom takmer 80 % z nich študuje v Česku. Počet Slovákov študujúcich v zahraničí je stabilný na úrovni približne 30.800.

Analytici považujú za najúčinnejšie riešenie zvýšenie počtu študentov technických a prírodovedných odborov. Dosiahnutie priemernej úrovne krajín OECD by mohlo pokryť až 107 % predpokladanej medzery v STEM zručnostiach. Zastavenie odlivu študentov by pokrylo len 16 % a návrat všetkých Slovákov pôsobiacich v zahraničí na 36 %.

Analýza tiež naznačuje možnosť ovplyvniť výber študijných odborov prostredníctvom štátnej politiky, pričom ako príklad uvádza zdravotnícke odbory, ktorých podiel sa na Slovensku takmer zdvojnásobil. Najúčinnejšie intervencie sú podľa výskumov už na základných a stredných školách.

Ekonomický potenciál ohrozený nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov dosahuje podľa STU približne 0,37 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je porovnateľné s vplyvom konsolidačného balíčka v roku 2026 na úrovni 0,36 % HDP. Do roku 2035 by mohol dosiahnuť 3,5 miliardy eur ročne, pričom verejným financiám by mohlo chýbať až 1,6 miliardy eur. Univerzita upozorňuje, že ide o hrubý odhad ohrozeného ekonomického potenciálu.

Rastúci význam umelej inteligencie podľa analytikov potrebu absolventov STEM odborov nezníži, ale môže ju ešte zvýšiť. Širšie využívanie umelej inteligencie prinesie vyššiu efektivitu, ale aj zvýšený dopyt po produktoch a službách. Analýza tiež poukazuje na energetické limity a právne, bezpečnostné a etické prekážky nahrádzania ľudskej práce technológiami.