Postrehy Košičana o Košiciach a o svete, ktorý sa okolo nich točí
Košičan je naozaj trpezlivý a odolný jedinec. Prežil už rôzne obdobia. Napríklad časy, kedy zháňal prácu na každom rohu ale aj v zahraničí, až po obdobie, ktoré premiér tejto krajiny okomentoval ako ničotné a prázdne, za čím sa naozaj neoplatí smútiť. A práve to Košičana riadne naštvalo, či skôr naštartovalo. Povedal si, že on sa už sťahovať nikde za prácou nebude, a západ príde za ním, aj s ponukou. A basta! Lebo tu je stred vesmíru. Odtiaľto sa už predsa nikam nesťahuje. - A čuduj sa svete, vyšlo to. Práce má totiž každý správny Košičan doma viac ako dosť. Teda, nie že by ju doteraz nemal, tej tu bolo vždy neúrekom, ale tentoraz na to konečne prišli aj erudovaní analytici.
S vážnou tvárou uplynulé dni oznámili, že Košice majú najstabilnejší a najodolnejší pracovný trh na Slovensku. Košičan to, samozrejme, vedel už dávno, len nemal čas robiť analýzy. Veď kedy, keď musel celý deň pracovať. Od rána na bielo a popoludní na čierno. A medzitým ešte vybavoval telefonické objednávky, alebo aspoň prísľuby, navyše večne prilepený na sklo kurzového lístka. – A keď nie priamo valutového, tak aspoň toho zo stávkových kancelárií.
Správa týždňa o stave, nárastoch a poklesoch platov poriadne otriasla sebavedomím tohto národa, iba Košičan zostal pokojný. Pretože, kým na celom Slovensku pracovné ponuky ubúdajú, Košice sa držia. V Bratislavskom kraji ich ubudlo až šestnásť percent, v Košickom iba tri. Inde firmy šetria, prepúšťajú a zatvárajú dvere, no v Košiciach neviete zohnať voľného človeka. A firmy otvárajú dvere čoraz širšie, dokonca až tak, že cez ne prejde aj človek bez päťročnej praxe, troch cudzích jazykov a doktorátu z obsluhy kopírky. Ešte nedávno sa zdalo, že kto chce robiť v automobilke, musí sa presťahovať ku Trnave alebo Žiline. Teraz sa automobilka presťahovala za ním a Košičan frajeruje, lebo si konečne môže kúpiť auto, ktoré si aj sám vyrobí. Len si naň, pravda, bude musieť ešte našetriť.
A ešte jedna vec! Rastú aj košické platy. Dokonca v niektorých kategóriách dvakrát rýchlejšie, než tie bratislavské. To je správa, pri ktorej každému zamestnávateľovi stúpne tlak. To, že je rozdiel medzi oboma koncami mínus dvesto eur, Košičanovi až tak nevadí, vie, že do cieľa sa netreba ponáhľať, cieľ raz určite príde za ním. Samozrejme, stále sa nájdu kuvičie hlasy ktoré tvrdia, že v Bratislave sa zarába viac. Majú pravdu, ale zabudli na to, že tam sa aj viac minie.
Hlavná vec, že sme celé desaťročia počúvali, že Východ zaostáva za Západom a teraz sa dozvedáme, že ho dobieha. Nie vlakmi, ani diaľnicou, ale platmi a pracovnými príležitosťami. Všimli ste si to už konečne niekto?
O autorovi:
Ľubomír Lehotský (*1974) - novinár a publicista, šéf Detskej historickej železnice, občiansky aktivista, Košičan.
