K protestujúcim študentom po celom Československu sa v novembri 1989 pridali umelci, ktorí burcovali dav na námestiach Československa proti komunistickému režimu. Zdôrazňovali, že žijeme v krajine, ktorá neváha zastreliť vlastných občanov, ak sa odtiaľ pokúsia odísť. A to už nemienili tolerovať. Svoju túžbu po slobode a po novom lepšom živote zdôrazňovali aj v piesňach.

Sľúbili sme si

Jedným zo symbolov novembra 89 sa stala skladba Modlitba pre Martu. Pieseň v podaní Marty Kubišovej sa spievala už počas okupácie v roku 1968, keď vojská Varšavskej zmluvy prenikli do Bratislavy, Prahy či Košíc. Práve Košičania sa ako jediní postavili na masový aktívny odpor sovietskym tankom. Výsledkom bol masaker na Námestí osloboditeľov, keď o život prišlo v meste podľa oficiálnych štatistík sedem ľudí. O udalosti sa nesmelo hovoriť. Umelkyňa Kubišová sa v tom čase takisto dostala do nepriazne režimu a nemohla vystupovať.

„Stala sa symbolom tých nádejných šesťdesiatych rokov, keď sme mali pocit, že Československo sa môže vymaniť z ortodoxného stalinského socializmu. Všetko však zabrzdili vojská Varšavskej zmluvy a Marta Kubišová na dvadsať rokov zmizla zo scény,“ približuje hudobný publicista Juraj Čurný.

Na snímke Marta Kubišová hovorí k divákom na Moste slávy 24. júla 2022 v Trenčianskych Tepliciach. Osobnosť československej hudobnej i filmovej scény si počas festivalu Film Square prevzala ocenenie Artists Mission Award za celoživotný umelecký a spoločenský prínos. FOTO TASR - Radovan Stoklasa 

Akoby symbolicky spievala režimu na odchod pre zaplnené Václavské námestie. Naproti tomu – Sľúbili sme si lásku vznikla priamo pre revolučné časy. „Je to typ piesne, ktorá reflektuje niečo, čo sa práve deje. Práve táto skladba Ivana Hoffmana napriek svojej určitej naivite a nedokonalosti vystihla pocit, ktorý nejakým spôsobom panoval na novembrových zhromaždeniach a odrážal všetko, čo sa v tom čase dialo,“ zdôrazňuje Čurný.

Do batôžka

Pesničky alebo umenie vždy nejakým spôsobom súvisia s tým, čo sa deje okolo nás. „Práve piesne, ktoré vtedy vznikali alebo už existovali, pritom rozhodne neboli pôvodne komponované ani textované s tým, že sa majú stať hymnami nejakej revolúcie. Napriek tomu presne zapadli do danej doby,“ dopĺňa Čurný.

V uliciach zazneli aj ďalšie hity – Pravda víťazí, Pocta Majakovskému či skladba od Jara Filipa, ktorú pripomína košický hudobník Marián Ferenc. „V roku 1989 prišiel na námestie, kde bolo približne 40-tisíc ľudí, so svojím klavírikom a zahral tam skladbu Do batôžka. V podstate zožal obrovský úspech. Ľudia ho milovali v Česku aj na Slovensku.“

Dobrá pieseň

Silu si skladby zachovávajú aj po troch desaťročiach a posolstvo nesú tiež pre ľudí, ktorí november 89 nezažili. „To je znak dobrej piesne – nemusíme ju mať spojenú s konkrétnou historickou udalosťou, pretože nás dokáže osloviť aj bez toho, aby sme vedeli, kedy vznikla alebo pri akej udalosti sa ešte viac zvýraznila jej úloha,“ uzatvára Čurný.  


text: Lukáš Mano

ilustračné foto: TASR