Majitelia pozemkov pod cestami, chodníkmi, školami či ďalšími verejnými stavbami získali po najnovšom rozhodnutí Ústavného súdu silnejšiu pozíciu pri domáhaní sa finančných kompenzácií. Na rozhodnutie ako prvý podrobnejšie upozornil Denník E.
Rozhodnutie môže mať výrazné dôsledky aj pre samosprávy, ktoré dodnes nemajú vysporiadané vlastnícke vzťahy pod časťou svojich stavieb.
Medzi ne patrí aj košické Sídlisko Ťahanovce, ktorého veľká časť územia nemá dodnes majetkovoprávne vysporiadané pozemky.
Zmena doterajšieho pohľadu
Problém nevysporiadaných pozemkov siaha ešte do obdobia socializmu. Pri výstavbe ciest, škôl, parkovísk či ďalších verejných stavieb štát často neriešil vlastnícke vzťahy. Po roku 1989 sa mnohé pozemky vrátili pôvodným vlastníkom alebo ich dedičom, samotné stavby však zostali vo vlastníctve štátu, obcí alebo vyšších územných celkov.
Situáciu mal vyriešiť zákon prijatý v roku 2009. V praxi sa to však vo veľkom množstve prípadov nestalo a vlastníci pozemkov zostali dlhé roky bez možnosti svoj majetok využívať alebo za jeho užívanie dostávať primeranú náhradu.
Súdy pritom vo väčšine prípadov vychádzali z toho, že vlastníci mali nárok iba na jednorazovú finančnú náhradu. Takto chápané nároky následne podliehali premlčaniu a mnohé žaloby boli zamietané.
Prvý odklon od dovtedajšej praxe pripustil Ústavný súd v roku 2025. Na jar tohto roka potom svoj právny názor zjednotil a zdôraznil, že ak štát ani samosprávy nevyriešili majetkovoprávne vzťahy ani po šestnástich rokoch od prijatia zákona, nemožno automaticky považovať za spravodlivé, aby vlastníci dlhodobo znášali obmedzenie svojho vlastníckeho práva bez primeranej kompenzácie.
Rozhodnutie však neznamená, že mestá a obce budú musieť vlastníkom automaticky vyplácať náhrady. Každý prípad budú aj naďalej individuálne posudzovať všeobecné súdy. Zároveň platí, že právoplatne skončené spory sa znovu otvárať nebudú.
Situácia na Ťahanovciach
Miloš Ihnát, starosta Sídliska Ťahanovce, ktoré začalo vznikať v druhej polovici 80. rokov 20. storočia a dokončené bolo po zmene režimu v prvej polovici 90. rokov, považuje rozhodnutie Ústavného súdu z pohľadu ochrany vlastníkov za správne. Zároveň však upozorňuje, že pre samosprávy môže znamenať vážne finančné aj právne dôsledky.
„Z hľadiska princípu ochrany vlastníka je to samozrejme správne, lebo krivdy mnohých vlastníkov doposiaľ neboli vyriešené. Ale z hľadiska toho, že mnohí špekulanti využívajú to, že je nedostatok financií na rýchle a komplexné vyriešenie pozemkov, je to pre najmä samosprávy absolútne ohrozujúce,“ uviedol pre Naše Košice.
Podľa neho zostáva na Sídlisku Ťahanovce väčšina pozemkov pod verejnými stavbami stále právne nevysporiadaná.
„Ide o stovky vlastníkov. Z našej strany sa snažíme všetky naše existujúce stavby postupne vysporiadať a samozrejme tie, ktoré budujeme, sú zásadne budované na legálne vysporiadaných pozemkoch,“ povedal.
Do pozemkov ide ročne 100-tisíc
Starosta zároveň zdôrazňuje, že mestská časť sa snaží spory riešiť mimosúdnou cestou.
„Všetky súdne či potenciálne spory sme ukončili dohodami alebo ich vyriešili prenájmom od urbariátu, výkupom pozemkov a ďalšími spôsobmi. Každoročne investujeme do výkupu pozemkov a ich majetkovoprávneho vysporiadania viac ako 100-tisíc eur,“ doplnil starosta.
Potrebné sú systémové riešenia
Ihnát je presvedčený, že ak by vlastníci začali vo väčšom rozsahu úspešne uplatňovať nároky na opakované finančné kompenzácie, samosprávy by takýto nápor nedokázali zvládnuť.
„Celé mesto by to nezvládlo finančne,“ skonštatoval.
Za riešenie považuje kombináciu výkupov pozemkov, zámen, finančných kompenzácií aj legislatívnych zmien.
„Musí sa to robiť systematicky a hľadať legislatívne riešenia. Hlavne však treba vyčleniť dostatok financií na riešenie pozemkov. Od začiatku to mal riešiť štát a mesto Košice to riešiť aj musí, keďže väčšinu stavieb a verejných priestranstiev má vo vlastníctve alebo správe. Sme pripravení poskytnúť maximálnu súčinnosť,“ povedal.
Upozornili správcov
Na rozhodnutie Ústavného súdu už podľa Ihnáta mestská časť reagovala.
„Pripravili sme upozornenie pre správcov a predsedov spoločenstiev všetkých bytových domov na sídlisku a informovali sme ich o tomto judikáte. Každé z riešení – výkup pozemkov, zámena, finančné kompenzácie aj legislatívne zmeny – môže pomôcť, ale musí ísť o systematický postup,“ doplnil Ihnát.
Podľa neho sa zatiaľ nikto zo súčasnej vládnej koalície téme systematicky nevenoval. Mestská časť však mala dostať prísľub od poslanca Národnej rady SR Igora Šimka (Hlas), že problematiku opätovne otvorí vo Výbore Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
O stanovisko k dôsledkom rozhodnutia Ústavného súdu pre mesto Košice sme požiadali aj primátora Jaroslava Polačeka (nezávislý). Na naše otázky však nereagoval.
text: Michal Lendel
foto: Sídlisko Ťahanovce/FB
