Presne ako v stredoveku. Historický nadšenec Rudolf Čičák (69) ovláda takmer zabudnuté umenie iluminátorstva. Dokáže vytvárať nádherne zdobené listiny, náboženské predmety či rytierske štíty. Jeho iluminované, teda ornamentálne zdobené a maľované diela sú na nerozoznanie od pôvodných stredovekých artefaktov. Dobovému remeslu sa venuje už desiatky rokov. Listiny z jeho dielne sa dokonca dostali do filmu o Jiřím Wolkrovi.
Košičan Rudolf Čičák (69) svoje majstrovstvo prezentuje na mnohých podujatiach, kde už zďaleka púta pozornosť. Zjavom totiž pripomína legendárneho Gandalfa (čarodejníka z knižnej a filmovej ságy Pán prsteňov - pozn. red.). Podstatu svojho umenia musí často vysvetľovať, nepatrí k žiadnemu tajnému spolku iluminátov.
„Iluminátorstvo je visunuté na okraj spoločnosti. Nemá nič spoločné so svetlom, ale s osvetou áno. Osvetu robili iluminátori tak, že písali rôzne kroniky, zápisy, listiny. Ich záznamy mali zachovať informácie o dôležitých dianiach a udalostiach,“ vysvetľuje Čičák.
Šírili osvetu
„Iluminácia bol hlavne prejav písomný, podporený obrazovou formou. Zdobené sú napríklad prvé písmená vo vetách, písomnosti dopĺňali aj kresby, ilustrácie,“ pokračuje košický Gandalf. V stredoveku patrili iluminátori prevažne k vyššie postaveným, len malá časť ľudí totiž mala prístup ku vzdelaniu.
„Ako jedni z mála dokázali písať. Väčšinou išlo o šľachticov alebo minimálne meštianske deti, ktoré mali možnosť sa naučiť čítať a písať a počítať. Museli mať aj výtvarné zručnosti, aby vedeli niečo nakresliť a namaľovať. Nerobil to hocikto,“ objasňuje Čičák.
Dostal sa k Wolkrovi
Písmo ho fascinovalo už od základnej školy. Odvtedy vytvoril stovky diel, najčastejšie listín. Dostali sa aj do filmu Zápisky zo Sanatória, natočenéhov osemdesiatych rokoch o konci života básnika Jiřího Wolkra. „Vo filme predstaviteľ Wolkra ukazuje množstvo diplomov a listín,“ prezradil iluminátor.
Vo svojej tvorbe sa snaží dodržiavať dobové techniky a postupy. Stredovekí majstri dokázali vytvoriť skutočné umelecké diela na papieri, omietkach či dverách.
Farby miešali s vajíčkami
Dávni iluminátori ako farbivá používali pigmenty z rôznych nerastov, ktoré ďalej spracovávali s vodou alebo olejom. „Napríklad do omietok sa pridával najčastejšie olej ľanový. Na pevnejšie veci ako rytierske štíty sa farby rozrábali s vaječným žĺtkom. Na záver sa maľba natrela bielkom, ako keby ju nalakovali. Farby na písomnosti sa rozrábali vodou,“ prezradil Čičák.
Medzi najvzácnejšie farby patrila kráľovská modrá. Získavala sa drvením nerastu lapis, ktorý patril k ťažko dostupným. „Červená pochádzala z chlebovníka, napríklad čierna bola jednoducho zo sadzí,“ vysvetľuje majster.
Cestovné oltáre
Popri stredovekých písomnostiach ako darovacie, menovacie, či erbové listiny, iluminuje aj štíty, či náboženské predmety. Vytvára drevené oltáriky, aké so sebou nosili zámožní páni na bojové výpravy, či obchodné cesty.
„Takéto oltáriky používali veriaci ako symbol kresťanstva, odkedy svätý Juraj zabil draka, teda potlačil pohanov. Bežní vojaci mali oltáriky jednoduché, ktoré mohli hocikde položiť. Rytieri často len zapichli meč a mali pred sebou kríž, ku ktorému sa mohli modliť,“ hovorí Čičák.
Jednoduchší cestovný oltár robil podľa predlohy, zobrazuje Pannu Máriu s Ježišom a štyroch biskupov. „Tento ďalší je ozdobnejší. Mohol si ho dovoliť väčší pán, čo mal v stane aj nábytok. Vyrezával a maľoval som ho niekoľko dní,“ prezradil s tým, že sa venuje aj maliarstvu a kožiarstvu. Chce, aby dávne remeslo neupadlo do zabudnutia.
text: Eva Eperješiová
foto: autorka
