Revitalizácia Katkinho parku v Košiciach úspešne dokončená

Zvýšenie priemernej letnej teploty o jeden stupeň Celzia spôsobuje v citlivých odvetviach slovenskej ekonomiky pokles tržieb až o sedem percentuálnych bodov. Firmy tak prichádzajú o značné sumy, pričom z miliónovej tržby strácajú v priemere 70.000 eur. Tento jav negatívne ovplyvňuje aj výnosy a zisky. Upozornili na to analytici Národnej banky Slovenska Roman Vasiľ a Vladimir Otrachshenko vo svojom najnovšom výskume. Analýza, ktorá zahŕňa finančné údaje slovenských firiem a meteorologické záznamy z rokov 2013 až 2023, ukazuje, že vyššie teploty majú výrazný ekonomický dopad najmä počas jarných a letných mesiacov. Najviac sú postihnuté odvetvia ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo, výroba a doprava, ktoré tvoria približne 40 % pridanej hodnoty slovenskej ekonomiky. Vysoké teploty spomaľujú pracovné tempo, zamestnanci potrebujú viac prestávok a niektoré činnosti sa presúvajú na skoré ranné hodiny. Horúčavy tiež spôsobujú prehrievanie strojov a zvyšujú potrebu dodatočného chladenia, čo vedie k poklesu efektívnosti. Napriek očakávaniam, že firmy budú investovať do adaptačných opatrení, ako je chladenie či modernizácia technológií, len málo podnikov tak skutočne robí. Väčšina sa snaží znižovať náklady a prekonávať letné straty krátkodobými úvermi, čo však nemusí byť dostatočné. Klimatické scenáre predpovedajú častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav a sucha, čo môže viesť k rastu strát firiem. Bez účinných adaptačných opatrení by sa negatívne dôsledky mohli prejaviť aj na výkonnosti celej ekonomiky. Analytici zdôrazňujú, že klimatická odolnosť firiem by mala byť súčasťou hospodárskej politiky. Podpora investícií do odolných výrobných procesov a cielená pomoc najviac ohrozeným odvetviam by mohli zmierniť ekonomické náklady klimatickej zmeny. Investície do adaptácie sú dnes pravdepodobne lacnejšie než budúce náklady spojené s poklesom produktivity.