Británia v piatok zdôraznila, že Falklandské ostrovy sú britské, po tom, čo argentínsky prezident Javier Milei vyhlásil, že „vetry zmien“ podporujú nároky jeho krajiny na súostrovie. Milei sa odvolal na pripravenosť Washingtonu prehodnotiť svoju neutralitu v tomto spore.

Británia a Argentína viedli v roku 1982 desaťtýždňovú vojnu o tieto juhoatlantické ostrovy, ktoré sú britským zámorským územím, no Argentínčania ich nazývajú Las Malvinas.

Osud ostrovov sa opäť dostal do popredia po tom, čo americký prezident Donald Trump pohrozil zasahovaním do sporu a britsko-izraelský ropný projekt v blízkosti ostrovov vyvolal hnev v Argentíne.

V televíznom prejave Milei vo štvrtok uistil, že Argentína nebude „nečinne stáť“ tvárou v tvár ropnému projektu a oznámil sankcie voči firmám spojeným s ťažbou ropy „na argentínskom území pod britskou okupáciou“.

„Vo svete sú vetry zmien, ktoré sú priaznivé pre naše nároky,“ povedal, pričom narážal na Trumpovu hrozbu stiahnuť podporu britskej suverenite.

Kontrola nad Falklandami je v Argentíne veľmi emotívnou otázkou, aj keď samotní ostrovania v roku 2013 drvivou väčšinou hlasovali za zotrvanie pod britskou správou.

„Falklandy sú britské, pretože Falklandčania si želajú byť Britmi,“ reagoval britský minister obrany Wes Streeting na sociálnych sieťach v piatok a označil Mileiho vyhlásenie za výsledok „domácej politiky“.

„Náš záväzok voči Falklandám je absolútny a neotrasiteľný,“ dodal Streeting.

Falklandská vojna začala v apríli 1982, keď argentínske sily napadli ostrovy, ktoré Británia spravovala od 19. storočia, čo viedlo vtedajšiu britskú premiérku Margaret Thatcherovú k vyslaniu námornej údernej skupiny na ich znovuzískanie. Konflikt si vyžiadal 649 argentínskych, 255 britských a troch ostrovanských obetí.

V utorok argentínski veteráni Falklandskej vojny a environmentálni právnici podali žalobu na zastavenie ropného projektu, ktorý propaguje britská spoločnosť Rockhopper a izraelská spoločnosť Navitas.

Milei uviedol, že projekt porušuje rezolúciu OSN, ktorá vyzýva obe strany, aby sa zdržali jednostranných akcií na ostrovoch.

„Ak to dovolíme, vytvoríme podnet pre britskú vládu, aby prehĺbila okupáciu ostrovov a využívanie našich zdrojov,“ povedal.

Dodáva, že spoločnosti zapojené do projektov na Falklandách „za chrbtom argentínskej vlády“ budú mať zákaz pôsobiť na argentínskom území.

Jeho prejav prišiel v čase, keď jeho popularita klesá, len niečo vyše roka pred tým, ako sa bude uchádzať o znovuzvolenie. Prieskumy ukazujú, že len asi 34 percent Argentínčanov podporuje jeho drastické úsporné a deregulácie politiky.

Trumpovo oznámenie v pondelok, že Spojené štáty prehodnocujú svoju pozíciu voči Falklandám, prišlo uprostred správ, že Washington hrozí odporom voči britskej suverenite v regióne, ak nezvýši výdavky na obranu.

V rozhovore vo štvrtok pre britskú sieť GB News Trump kritizoval Londýn za nedostatok vojenskej podpory pre jeho vojnu s Iránom a odmietol potvrdiť, či by podporil Britániu v potenciálnom novom spore s Argentínou.

Posledná vojna v roku 1982 „bola dávno,“ povedal.

Hovorca britského premiéra Andyho Burnhama už skôr tento týždeň uviedol, že britská pozícia voči Falklandám je „dlhodobá a neotrasiteľná“.

„Suverenita patrí Spojenému kráľovstvu a právo ostrovanov na sebaurčenie je zásadné,“ dodal hovorca.

„Falklandská otázka slúži Trumpovmu účelu tlačiť na Spojené kráľovstvo, aby splnilo jeho požiadavky týkajúce sa financovania NATO a spolupráce vo vojne v Iráne,“ povedal Tomas Mugica, riaditeľ Centra pre medzinárodné štúdie na Katolíckej univerzite Argentíny.

Milei prezentoval prehodnotenie postoja Washingtonu ako potvrdenie svojich politík a plnú podporu Trumpovej administratíve.

„Spojené štáty zvažujú túto zmenu postoja, pretože vedia, že Argentína je spoľahlivým partnerom,“ povedal.

Naopak, Británia je podľa neho „na ceste úpadku“, pričom tvrdí, že čelí „viacerým migračným, demografickým a ekonomickým krízam.“