Ratko Mladić, odsúdený vojnový zločinec bosnianskosrbského pôvodu, bude v pondelok pochovaný v Belehrade. Očakáva sa, že tisíce ľudí si prídu uctiť muža, ktorého medzinárodná tlač označila za 'Bosnianskeho mäsiara'. Mladić strávil posledné roky života vo väzení v Haagu, kde si odpykával doživotný trest za vojnové zločiny spáchané v Bosne. Tribunal v Haagu označil tieto zločiny za jedny z najohavnejších v histórii ľudstva. Medzi nimi bola aj masakra približne 8 000 moslimských chlapcov a mužov v Srebrenici v roku 1995, ktorú súd označil za genocídu organizovanú Mladićom a jeho politickým spojencom Radovanom Karadžičom. Bývalý šéf OSN pre ľudské práva Zeid Ra'ad al Hussein po jeho odsúdení označil Mladića za 'stelesnenie zla'. V Srbsku a v srbskej časti Bosny však jeho odkaz zostáva rozdeľujúci, pričom niektorí Srbi ho stále považujú za hrdinu. Jeho rakva bola do Belehradu dopravená s vojenskými poctami a sprevádzaná vládnym lietadlom. 'Pred celým svetom hovorím, že som hrdý na úlohu môjho otca,' vyhlásil Darko Mladić na tlačovej konferencii po boku srbského ministra spravodlivosti. Mladić sa prezentoval ako 'jednoduchý muž' vybraný na ochranu svojho ľudu, pričom sa vykresľoval ako obranca Srbov. Počas vojny však viedol obliehanie Sarajeva, kde jeho ostreľovači a delostrelecké granáty zabili tisíce ľudí. Videozáznamy zo Srebrenice ho zachytávajú, ako upokojuje 12-ročného moslimského chlapca krátko pred masakrou tisícov civilistov. Mladić vytvoril s Karadžičom a bývalým juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom nacionalistický triumvirát, ktorý rozpútal vlnu etnického násilia. Mladić sa narodil počas druhej svetovej vojny v Kalinoviku vo východnej Bosne. Jeho otec zomrel na konci vojny, bojujúc za maršala Tita. Mladić vždy túžil byť vojakom a v 60. rokoch odišiel na vojenský výcvik do Belehradu. Počas vojny zmiatol medzinárodných vyjednávačov svojimi diatríbami o srbskej histórii. Po vojne jeho blízki spojenci spochybňovali jeho duševné zdravie. Mladić bol z funkcie odvolaný po obvinení v roku 1995, ale úteku sa vyhýbal ďalších 16 rokov. Nakoniec bol zatknutý v máji 2011 na vidieckom sídle svojho bratranca v severnom Srbsku. Jeho dcéra Ana spáchala samovraždu v roku 1994 vo veku 23 rokov, pričom niektoré zdroje tvrdia, že nezniesla hanbu zločinov svojho otca. Mladićova rodina to však popiera. Jeho poslednou žiadosťou pred prevozom na súd bola návšteva jej hrobu. Počas tohto obdobia jeho povesť rástla a jeho vojnové vedenie bolo zvečnené na muraloch po celej Republike Srpskej. V jej hlavnom meste Banja Luka sa tisíce ľudí zúčastnili vigílií na jeho počesť. V Srebrenici, kde tisíce mramorových náhrobných kameňov označujú jeho obete, Sehida Abdurahmanovic, ktorá pri masakre stratila brata, uviedla, že jeho povesť je už rozhodnutá. 'História ho nepochybne zapamätá ako jedného z veľkých negatívov, vojnového zločinca.'