Ak by sa riziková prirážka slovenských dlhopisov zvýšila o 0,1 percentuálneho bodu, štát by musel na úrokoch zaplatiť navyše približne 91 miliónov eur ročne, čo predstavuje 0,06 % HDP. Tento odhad poskytla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) na základe očakávaného objemu verejného dlhu na konci roka. RRZ varuje, že pri rastúcom zadlžení by táto suma mohla ďalej narastať.

Riziková prirážka je rozdiel medzi úrokom, ktorý Slovensko platí za pôžičky, a úrokom najbezpečnejších krajín eurozóny, ako sú Nemecko, Luxembursko a Holandsko. Je to indikátor, ako finančné trhy hodnotia stabilitu a dôveryhodnosť fiškálnej politiky krajiny. Prirážka sa do rozpočtu premieta cez nové emisie a refinancovanie dlhu.

RRZ vysvetľuje, že výšku prirážok ovplyvňuje aj globálna likvidita, a preto je dôležité porovnávať krajiny medzi sebou. Prirážku nezvyšuje len výška dlhu, ale aj pochybnosti o jeho smerovaní a udržateľnosti. Vyššia zadlženosť zvyšuje citlivosť investorov na deficity, slabý ekonomický rast a nejasnú konsolidačnú stratégiu.

Členstvo v eurozóne zmierňuje túto citlivosť tým, že odstraňuje menové riziko a integruje slovenské dlhopisy do širšieho trhu eurových štátnych dlhopisov. Avšak, dôveryhodná fiškálna politika je stále nevyhnutná. Slovinsko a Chorvátsko, členovia eurozóny, si požičiavajú lacnejšie ako Slovensko, ktorého rating je najhorší za posledných 20 rokov.

RRZ dodáva, že opačný mechanizmus tiež platí. Dôveryhodná konsolidácia a rozpočtové pravidlá môžu znížiť prirážku, zlepšiť financovanie a zvýšiť odolnosť voči šokom.