Letiská v Lubline a Rzeszowe dočasne obmedzili prevádzku pre ruské útoky

Ozdravenie verejných financií na Slovensku sa ani po troch kolách konsolidačných opatrení neprejavilo v zlepšení hospodárskeho rastu, znížení hrubého dlhu či udržateľných zmenách v sociálnom systéme a zdravotníctve. Podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR o rozpočtovom hospodárení za prvý polrok 2026, hrubý dlh verejnej správy môže na konci roka dosiahnuť 63,7 %, čo predstavuje 92 miliárd eur. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy uviedol, že každý občan Slovenska bude niesť na pleciach dlh 16.700 eur. V prvých šiestich mesiacoch roka sa na obsluhu dlhu vynaložilo viac ako 1,4 miliardy eur, čo je medziročne viac o 390 miliónov eur. Konsolidačné opatrenia prispeli k zvýšeniu príjmov verejnej správy o 6,8 % vďaka vyššiemu výberu DPH, ktorý odráža silnejšiu spotrebu domácností a mierny nárast miezd. NKÚ však upozorňuje na riziká spojené s nevyhodnocovaním účinnosti prijatých opatrení, znížením spotrebiteľského dopytu, rastom cien energií a pohonných látok, ako aj s neriešením demografického vývoja a zadlžovaním v zdravotníctve. Najväčšou záťažou pre rozpočet sú výdavky na dôchodkový systém. Sociálna poisťovňa vyplatila na dôchodkové dávky za prvých šesť mesiacov viac ako 6,1 miliardy eur, čo je nárast o 3,7 % oproti rovnakému obdobiu roku 2025. Na starobné a predčasné dôchodky smerovalo 82 % všetkých zdrojov. NKÚ upozorňuje, že záväzky v rezorte zdravotníctva dosiahli na začiatku roka 2,4 miliardy eur, pričom dlh 13 verejných univerzitných a fakultných nemocníc je 1,4 miliardy eur. Ministerstvo zdravotníctva nemá k dispozícii verifikované údaje za prvých šesť mesiacov roka kvôli zmene spôsobu nahlasovania ekonomických údajov. Andrassy dodal, že existujú vážne rezervy vo finančnom riadení verejných politík, kde ročne smeruje viac ako 10 miliárd eur od občanov, a upozornil na rizikové odstupovanie záväzkov štátnych nemocníc súkromným spoločnostiam.