Nacionalistické strany zostávajú po nedeľňajších voľbách v Bosne a Hercegovine dominantnou politickou silou. Podľa priebežných výsledkov sa výraznejšia zmena politického rozloženia síl neočakáva. Volebná účasť dosiahla historické minimum 41,5 percenta, čo je o desať percent menej ako v roku 2022, uvádza Ústredná volebná komisia (CIK).
Do trojčlenného kolektívneho predsedníctva Bosny a Hercegoviny boli opätovne zvolení Denis Bečirovič, zastupujúci bosnianskych Moslimov, a za srbské etnikum Željka Cvijanovičová. Novou členkou predsedníctva za chorvátsku komunitu sa stala Darijana Filipovičová. Bečirovič, kandidát sociálnych demokratov, získal 38,1 percenta hlasov a porazil predsedu Strany demokratickej akcie (SDA) Bakira Izetbegoviča, ktorý získal 34 percent. Cvijanovičová z Aliancie nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) dostala 55,6 percenta hlasov. Jej protikandidát Marinko Božovič zo Srbskej demokratickej strany (SDS) získal 26,8 percenta. Filipovičová z Chorvátskeho demokratického spoločenstva Bosny a Hercegoviny (HDZ BiH) získala 48,2 percenta hlasov a porazila sociálnodemokratického súpera Slavena Kovačeviča.
Bosnu a Hercegovinu po skončení vojny v rokoch 1992 – 1995, ktorá si vyžiadala približne 100.000 obetí a viac ako dva milióny ľudí museli opustiť svoje domovy, sužujú rozpory medzi nacionalistickými stranami zastupujúcimi prevažne moslimských Bosniakov, pravoslávnych Srbov a katolíckych Chorvátov. Krajina je rozdelená na dve autonómne entity – Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republiku srbskú (RS). Bosna a Hercegovina získala v decembri 2022 štatút kandidátskej krajiny na členstvo v Európskej únii.
Voľby členov trojčlenného predsedníctva sú špecifické. Srbského člena volia iba voliči v Republike srbskej, zatiaľ čo ostatných dvoch členov volia všetci voliči vo Federácii Bosny a Hercegoviny. Bosniaci tak môžu hlasovať aj za chorvátskeho kandidáta, čo v minulosti umožnilo zvoliť aj chorvátskeho politika, ktorý nepresadzoval nacionalistickú politiku.
Okrem kolektívneho predsedníctva sa volil aj celoštátny parlament, parlamenty oboch entít, prezident Republiky srbskej a desať kantonálnych parlamentov vo Federácii Bosny a Hercegoviny. Vzhľadom na zložité ústavné usporiadanie krajiny a zdĺhavé koaličné rokovania, ktoré sa zvyčajne ťahajú celé mesiace, výsledky volieb zatiaľ neposkytujú jasný obraz o budúcej vláde na celoštátnej úrovni.
V Republike srbskej si podľa priebežných výsledkov upevnila postavenie strana SNSD vedená Miloradom Dodikom. Jej kandidát Savo Minič jednoznačne zvíťazil v prezidentských voľbách a SNSD zostáva najsilnejšou stranou aj v parlamente RS, kde získala 39 percent hlasov oproti 34,6 percenta v roku 2022. Dodik, ktorý bol v minulosti prezidentom Republiky Srbskej, bol vlani rozhodnutím súdu v Sarajeve zbavený funkcie pre nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu. Ako predseda SNSD naďalej presadzuje odtrhnutie RS od Bosny.
Nacionalistické strany v Bosne a Hercegovine si udržali dominanciu
Rýchly súhrn
- Volebná účasť dosiahla 41,5 %, čo je približne o 10 percentuálnych bodov menej než v roku 2022.
- Denis Bečirovič získal 38,1 % hlasov a porazil Bakira Izetbegoviča (34 %).
- Željka Cvijanovičová získala 55,6 % hlasov; Marinko Božovič dostal 26,8 %.
- Darijana Filipovičová získala 48,2 % hlasov a porazila Slavena Kovačeviča.
- Okrem predsedníctva sa volil aj celoštátny parlament, parlamenty entít, prezident Republiky srbskej a kantonálne parlamenty; zostavenie vlády môže byť zdĺhavé.
Zobraziť rýchly súhrn Schovať rýchly súhrn
Rýchly súhrn
- Volebná účasť dosiahla 41,5 %, čo je približne o 10 percentuálnych bodov menej než v roku 2022.
- Denis Bečirovič získal 38,1 % hlasov a porazil Bakira Izetbegoviča (34 %).
- Željka Cvijanovičová získala 55,6 % hlasov; Marinko Božovič dostal 26,8 %.
- Darijana Filipovičová získala 48,2 % hlasov a porazila Slavena Kovačeviča.
- Okrem predsedníctva sa volil aj celoštátny parlament, parlamenty entít, prezident Republiky srbskej a kantonálne parlamenty; zostavenie vlády môže byť zdĺhavé.