Vláda zabezpečila financie na výstavbu nemocníc a zvýšenie platov zdravotníkov

Stovky tisíc žien na Slovensku zanedbávajú preventívne vyšetrenia prsníkov, pričom len necelá štvrtina navštevuje certifikované centrá. Na nedávnom Dni zdravia v Národnej rade SR, zameranom na motivátory a bariéry pri mamografickom skríningu, to odhalila analýza Inštitútu zdravotných analýz (IZA). Diskusia poslancov, odborníkov a pacientskych organizácií poukázala na to, že hlavnou prekážkou nie je nedostatok mamografov či geografická vzdialenosť, ale spôsob komunikácie so ženami. Veronika Rybanská z IZA vysvetlila, že Slovensko nemá problém s dostupnosťou mamografov, keďže až 80 percent obcí má preverené pracovisko do 30 minút jazdy autom a vyše 90 percent do 40 minút. Problémom sú však socioekonomické rozdiely. V krajských mestách s mamografom priamo v meste dosahuje účasť 36,5 percenta, zatiaľ čo v obciach s vysokým podielom národnostných menšín a nezamestnanosťou účasť výrazne klesá. V obciach s viac ako 80 percentným podielom maďarskej populácie klesá účasť o 37,5 percenta a v obciach s rómskou populáciou až o 68,5 percenta. Dôvodom je kombinácia chudoby, nezamestnanosti, jazykovej bariéry a nízkej zdravotnej gramotnosti. Ďalším problémom je vykonávanie mamografií v nepreverených centrách, ktoré nepodliehajú prísnemu auditu kvality. Z analýzy IZA vyplýva, že hoci preventívnu mamografiu ročne absolvuje okolo 200.000 žien, len 23 percent z nich navštívi certifikované skríningové centrum. V nepreverených centrách môže dôjsť k chaosu, keď pacientky dostanú neúplné výsledky a musia hľadať iné pracoviská či odborníkov, čo vedie k stratám času a možným duplicítam. V preverených centrách funguje multidisciplinárny tím, ktorý pacientku sprevádza celou diagnostikou aj liečbou. Diskusia tiež ukázala, že jazyk, ktorým štát ženy oslovuje, je jednou z najväčších prekážok včasnej diagnostiky rakoviny prsníka. Výraz „mamografický skríning“ je pre mnohé ženy nezrozumiteľný a odrádzajúci. Pacientske organizácie preto žiadajú zrozumiteľnejšiu komunikáciu, adresné pozývanie na konkrétne termíny a nasmerovanie pacientiek do preverených pracovísk. Predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) zdôraznil potrebu zamerať sa na kvalitu a bezpečnosť zdravotníckych výkonov a prisľúbil legislatívnu podporu pre potrebné systémové zmeny.