Súťaž o vstupenky na zápas FC Košice proti KFC Komárno

Takmer polovica učiteľov v triedach, kde väčšinu tvoria žiaci z marginalizovaných rómskych komunít (MRK), zažíva vysoký pracovný stres. Hlavnými príčinami sú slabá spolupráca školy a rodiny, nedostatočná dochádzka, záškoláctvo a chýbajúca domáca príprava žiakov. Napriek týmto výzvam však učitelia nevykazujú automaticky horšiu celkovú pracovnú pohodu ani vyššiu mieru vyhorenia. Tieto zistenia priniesol výskum Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SVÚ CSPV SAV). Výskum sa zameral na pracovné podmienky a well-being 630 učiteľov základných škôl z Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja, pričom osobitnú pozornosť venoval 172 učiteľom, ktorí vyučujú v triedach s viac ako polovicou žiakov z MRK. Výsledky ukazujú, že vyšší podiel žiakov z MRK neznamená automaticky horší well-being učiteľa ani rastúcu mieru vyhorenia. Rozdiely sa prejavujú najmä v situáciách, ktoré musia učitelia riešiť počas pracovného dňa. „Od učiteľov v takomto prostredí sa často očakáva, že budú plniť aj úlohy sociálneho pracovníka či sprostredkovateľa medzi školou, rodinou a komunitou, čo zvyšuje ich pracovnú aj psychickú záťaž,“ uviedla Mária Ďurkovská zo SVÚ CSPV SAV. V triedach s väčšinou žiakov z MRK označilo 73 percent učiteľov za výrazný zdroj záťaže slabú spoluprácu školy a rodiny, 67 percent zaťažuje nedostatočná dochádzka a záškoláctvo, 49 percent jazyková nepripravenosť žiakov a 58 percent hygienické podmienky. Náročné podmienky sa premietajú aj do stresu, pričom 47 percent učiteľov uvádza vysoký pracovný stres a 39 percent negatívny vplyv práce na duševné zdravie. Vedecký kolektív upozorňuje, že spolu so záťažou sa pracovné zdroje nezvyšujú. „Podpora kolegov a vedenia školy zostáva na rovnakej úrovni, čo znamená, že učitelia čelia vyšším požiadavkám bez adekvátnej podpory,“ dodal Michal Kentoš zo SVÚ CSPV SAV. 38 percent učiteľov uviedlo, že by im výrazne pomohla prítomnosť rómskeho asistenta. Učitelia tiež zdôrazňujú potrebu lepšej prípravy detí na vstup do školy. 69 percent učiteľov v triedach s vysokým podielom žiakov z MRK spája znovuotvorenie nultých ročníkov s vyššou pracovnou spokojnosťou a 64 percent s nižším stresom.