Čierna Hora by mohla získať výhody jednotného trhu a zvýšené finančné príspevky z rozpočtu Európskej únie ešte pred jej oficiálnym vstupom do spoločenstva. Podľa analytika Adnana Čerimagiča z think-tanku European Stability Initiative (ESI) by takýto krok ukázal ostatným kandidátskym krajinám, že reformy prinášajú konkrétne výsledky. Čerimagič to uviedol v rozhovore pre TASR v Bruseli pred summitom lídrov EÚ.

Tento krok by bol podľa Čerimagiča silným signálom pre Čiernu Horu, aby riešila politicky náročné otázky, vrátane bilaterálnych vzťahov s Chorvátskom. Ostatné kandidátske krajiny, ako Srbsko a Bosna a Hercegovina, by tiež mohli vidieť, že reformy prinášajú hmatateľné výhody.

Európska komisia (EK) nedávno predstavila balík opatrení na prípravu Únie na budúce rozšírenie bez zmeny súčasných zmlúv. Navrhuje častejšie využívanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou a postupné zapájanie kandidátskych krajín do vybraných oblastí ešte pred ich členstvom. Lídri Únie budú o tomto dokumente rokovať na summite.

Čerimagič ocenil, že EK po prvýkrát za takmer desaťročie otvorene pomenúva časové horizonty, v ktorých by kandidátske krajiny mohli byť pripravené na vstup. Čierna Hora by mohla ukončiť prístupové rokovania do konca tohto roka a vstúpiť do Únie v roku 2028. Podobné časové horizonty budú predstavené aj pre Ukrajinu, Moldavsko a Albánsko.

Analytik však zdôraznil, že samotné plány EK nestačia, keďže rozširovanie zostáva výsadou členských štátov. Bez ich jednomyseľnej podpory sa neuskutoční žiaden z navrhovaných krokov. Ako príklady politických prekážok uviedol blokovanie prístupového procesu Ukrajiny zo strany Maďarska a Severného Macedónska.

Za slabinu návrhu EK považuje prístup k postupnej integrácii krajín, ktoré v prístupovom procese zaostávajú, ako Srbsko, Bosna a Hercegovina, Gruzínsko a Severné Macedónsko. Prístupový proces Kosova je tiež v počiatočnom štádiu, pričom jeho nezávislosť neuznáva päť členských štátov EÚ vrátane Slovenska.

Čerimagič upozornil, že niektoré prvky návrhu EK budú právne náročné a pomalé, pričom neprinesú potrebný politický vplyv. EK podľa neho vychádza z optimistického predpokladu, že členské štáty schvália plány pre najpokročilejších kandidátov bez prieťahov.

Od zasadnutia Európskej rady, ktoré sa koná 15. a 16. októbra v Bruseli, očakáva Čerimagič skôr diskusiu o návrhoch Komisie než ich jednoznačnú podporu. Lídri by mali pripraviť aj alternatívne scenáre pre prípad oneskorení alebo odmietnutia prístupovej zmluvy.