Zo sveta
Japonskí vedci sa pripravujú na misiu k mesiacom Marsu, ktorá má priniesť vzorky pomáhajúce odhaliť pôvod Slnečnej sústavy a života na Zemi. Táto misia má byť prvou spiatočnou cestou do oblasti Marsu. Bezpilotná sonda Martian Moons eXploration (MMX), realizovaná v spolupráci s americkými a európskymi vesmírnymi agentúrami, ako aj s univerzitami a technologickými firmami, by mohla pripraviť pôdu pre budúce ľudské prieskumy. Vlajková raketa H3, nesúca MMX, má odštartovať z vesmírneho centra Tanegašima v utorok o 4:41 ráno miestneho času, uviedla Japonská agentúra pre výskum vesmíru (JAXA). „Účasť na takejto veľkolepej misii je neuveriteľne vzrušujúca,“ povedal Makoto Arita, projektový manažér tímu rakety H3. Sonda dorazí k Marsu v auguste budúceho roka, kde bude obiehať okolo jeho mesiaca Phobos, predtým než pristane a zozbiera aspoň 10 gramov materiálu z povrchu počas troch rokov prevádzky v oblasti Marsu. Rover s názvom IDEFIX najprv vykoná povrchové pozorovania na zabezpečenie bezpečného pristátia. „Odber vzoriek z Phobosu je svetovou premiérou a znamená prvú spiatočnú cestu do marťanského systému,“ uviedol Yasuhiro Kawakatsu, projektový manažér MMX. JAXA uviedla, že misia preskúma aj možnosť využitia Phobosu ako „prirodzenej vesmírnej stanice“ pre budúce cesty na Mars. Misia tiež pozoruje mesiac Deimos, hoci na ňom nepristane, a potom sa vráti na Zem. JAXA dúfa, že misia odhalí, ako sa Mars a jeho dva mesiace formovali, čo je kľúčové pre pochopenie vzniku Slnečnej sústavy. Jedna z teórií o pôvode marťanských mesiacov, tzv. „teória obrovského nárazu“, naznačuje, že vznikli po zrážke nebeského telesa s Marsom. Alternatívna „teória zachytenia“ predpokladá, že mesiace sú asteroidy zachytené gravitáciou Marsu. Určenie správnej teórie pomôže odhaliť, ako mohlo vzniknúť obývateľné prostredie na terestriálnych planétach. „MMX objasní mechanizmy transportu, ktoré priniesli vodu, prchavé látky a organické zlúčeniny z vonkajšej Slnečnej sústavy do vnútornej oblasti terestriálnych planét,“ povedal Patrick Michel, francúzsky astrofyzik pracujúci na IDEFIX. MMX je spoluprácou s francúzskym Národným centrom pre vesmírne štúdie (CNES), Nemeckým centrom pre letectvo a kozmonautiku (DLR), NASA, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a asi 20 univerzitami a technologickými firmami. Vývoj pristávacích nôh sondy bol obzvlášť náročný, pretože gravitácia na Phobose je veľmi slabá, uvádzajú vedci z JAXA. Japonsko má skúsenosti s návratom vzoriek z vesmíru, vrátane misie Hayabusa-2, ktorá v roku 2020 priniesla 5,4 gramov hornín a prachu z asteroidu. Na nadchádzajúcej misii „musíme cestovať veľmi blízko k Marsu a vrátiť sa“, čo znamená uniknúť silnej gravitácii planéty, povedal Kawakatsu. Phobos obieha asi 6 000 kilometrov nad povrchom Marsu. „Vstup do toho, čo nazývame 'gravitačná studňa', je náročný,“ dodal Kawakatsu. Americké a čínske vesmírne agentúry súťažia o to, kto prvý prinesie vzorky hornín z povrchu Marsu späť na Zem. NASA rover Perseverance už zbiera vzorky na Červenej planéte od roku 2021. Čína oznámila, že jej sonda Tianwen-3 je naplánovaná na štart okolo roku 2028 a dúfa, že vzorky z Marsu prinesie na Zem už v roku 2031, potenciálne pred návratom MMX. Vedci z JAXA tvrdia, že piesok a kamene z Phobosu môžu ponúknuť širšiu škálu vzoriek ako tie na samotnej planéte, najmä ak vznikli zrážkou medzi nebeským telesom a Marsom.