Zástupcovia lekárov a sestier žiadajú od štátu okamžité zavedenie systémových opatrení na ochranu zdravotníckeho personálu pred agresívnymi pacientmi. Za kľúčové riešenia považujú obnovenie záchytných izieb, lepšie využitie strážnych služieb na rizikových pracoviskách a dodržiavanie počtu personálu.
Upozornili na to v tlačovej správe Lekárske odborové združenie (LOZ) a Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) v nadväznosti na množiace sa fyzické aj verbálne útoky na zdravotníkov. Univerzitná nemocnica L. Pasteura (UNLP) v Košiciach len za tento rok eviduje desiatky incidentov a k vážnejším útokom volá políciu aj trikrát mesačne.
Záchytky namiesto urgentov
Odborové organizácie lekárov a sestier reagujú na aktuálnu diskusiu o bezpečnosti na urgentných príjmoch. Tie podľa nich patria medzi najrizikovejšie pracoviská v nemocniciach. Za hlavné faktory zvyšujúce napätie považujú dlhé čakacie lehoty, celkovú frustráciu pacientov, no predovšetkým prítomnosť osôb pod vplyvom alkoholu či iných návykových látok.
Odborári preto ako jedno z kľúčových riešení navrhujú obnovenie činnosti protialkoholických záchytných izieb. Tie by umožnili presmerovať intoxikované osoby, ktorých zdravotný stav si reálne nevyžaduje nemocničnú starostlivosť, mimo priestorov urgentného príjmu.
Znížilo by to záťaž na personál a minimalizovalo riziko incidentov s podguráženými pacientmi. Podmienkou obnovenia záchytiek však podľa odborov musí byť aj jasné legislatívne nastavenie toho, kto ponesie náklady na takýto pobyt. „Urgentné príjmy ani detské oddelenia nemôžu suplovať záchytky. Požadujeme obnovenie ich fungovania a nastavenie pravidiel, podľa ktorých by náklady za pobyt znášala umiestnená osoba, nie nemocnice,“ skonštatoval predseda LOZ Peter Visolajský.
Deštruktívne správanie a útoky
Skúsenosti s intoxikovanými a agresívnymi pacientmi zažívajú aj v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura (UNLP) v Košiciach. Deštruktívne správanie osôb pod vplyvom alkoholu a omamných látok tam registrujú najmä na dvoch oddeleniach urgentného príjmu a na psychiatrických pracoviskách. Ako uviedla hovorkyňa UNLP Ladislava Šustová, verbálne ataky, nadávky a vyhrážky zažíva ich personál na dennej báze a zdravotníci často pracujú v strese a s obavami.
Závažnejších fyzických napadnutí eviduje UNLP desiatky. V roku 2024 nemocnica zaznamenala 27 takýchto prípadov (piatich zamestnancov museli ošetrovať, z toho traja ostali na PN). V minulom roku išlo o 18 útokov a za prvých deväť mesiacov roka 2026 registrujú 11 incidentov, pričom šiestich zdravotníkov museli ošetriť a dvaja skončili práceneschopní. „Mesačne evidujeme aj dva až tri incidenty, ku ktorým je potrebné privolať políciu. Dochádza k ujme na zdraví personálu aj ku škodám na majetku,“ potvrdila Šustová s tým, že napadnutým zamestnancom poskytujú psychologickú aj právnu pomoc.
Vedenie UNLP sa preto taktiež pripája k podpore obnovenia záchytiek a zapája sa do diskusií k tejto téme, keďže podľa nich mali tieto zariadenia svoje opodstatnenie.
SBS najmä na urgenty
LOZ a OZ SaPA ďalej navrhujú presunúť už existujúcich pracovníkov súkromných bezpečnostných služieb (SBS) z iných častí nemocníc priamo na najrizikovejšie miesta – teda na urgentné príjmy a do vstupných hál. „Nemocnice už dnes využívajú služby SBS, otázkou však je, či sú ich pracovníci umiestnení tam, kde ich zdravotníci najviac potrebujú. Ich presunutie na najrizikovejšie pracoviská môže významne prispieť k prevencii agresívneho správania bez potreby navyšovania rozpočtov nemocníc,“ dodala predsedníčka OZ SaPA Monika Kavecká.
UNLP v Košiciach na túto situáciu reagovala už pred rokom a pol, keď pre opakované incidenty zriadila vlastný referát ochrany. Ten zabezpečuje nepretržitý dohľad nad areálom nemocnice 24 hodín denne a podľa vyjadrenia UNLP funguje ako prvá línia obrany, kým dorazí štátna polícia.
Tiesňové tlačidlá pre zdravotníkov
Pre prípady akútneho ohrozenia má nemocnica nainštalované na urgentoch a psychiatrických pracoviskách aj tzv. „panic buttony“ – tiesňové tlačidlá, ktorými vie personál okamžite privolať políciu. Zároveň pre svojich zamestnancov organizujú školenia so zameraním na deeskalačné techniky a zvládanie komunikácie s agresívnym pacientom.
Odborári, hoci aktivity ako panické tlačidlá a školenia berú na vedomie, zdôrazňujú, že prenášať ochranu zdravia na samotných lekárov nie je dlhodobo udržateľné. Kurz sebaobrany nemôže podľa nich slúžiť ako systémové riešenie, pretože zdravotníci majú pacientov liečiť, a nie s nimi bojovať. „Nemôžeme od lekárov a sestier očakávať, že budú pri každom pacientovi pripravení brániť sa paralyzérom. Ani politikom nikto nenavrhoval kurzy sebaobrany a ich bezpečnosť chráni zaškolený personál. Bezpečné pracovné podmienky musí zabezpečiť ministerstvo a vedenia nemocníc,“ zdôraznil Visolajský.
V tejto súvislosti lekári dodávajú, že je dôležité tiež dôsledne dodržiavať personálne normatívy, pretože ak je na oddelení prítomný dostatočný počet lekárov a sestier, riziko izolovaného útoku na jedného člena tímu sa znižuje. Obe nemocničné odborové organizácie aj vedenie košickej UNLP vítajú ohlásenú snahu ministerstva zdravotníctva a ministerstva vnútra posilniť policajné hliadky v bezprostrednom okolí urgentných príjmov, pričom košická nemocnica už má takúto spoluprácu s krajským policajným riaditeľstvom dohodnutú.
text: Monika Ištvánová
foto: TASR
