Vo Vysokých a Západných Tatrách inštalovala horská záchranná služba zariadenia na diaľkový odstrel lavín. Detonáciu, ktorá má preventívne chrániť ľudské životy, dokážu spustiť pomocou rádia. Momentálne hrozí v našich veľhorách iba malé lavínové nebezpečenstvo, no ani túto situáciu netreba podceňovať.
Bez rozbušiek
Systém sa u nás osvedčil už v zimnej sezóne 2021/22. Vo Švajčiarsku, Taliansku či Francúzsku ide o štandardnú výbavu záchranárov. „Je vybudovaný podobne ako v zahraničí na lokalitách kde je zvýšená frekvencia pohybu osôb v horskom teréne, teda v blízkosti lyžiarskych tratí. Zmyslom tohto systému je uvoľňovať častejšie menšie lavíny a tým predísť veľkej, ktorá ohrozí osoby a spôsobí škody na majetku v lesoch, na lyžiarskych tratiach a podobne,“ informoval Martin Buliak zo Strediska lavínovej prevencie.
Dosiaľ sme museli tomuto prírodnému živlu predchádzať štandardnými pyrotechnickými spôsobmi. „To sú vysoko rizikové úkony, už len dostať sa na lokalitu v zvýšenom lavínovom nebezpečenstve, častokrát dokonca počas noci, aby sa mohla vykonať detonácia na svitaní, následná manipulácia s trhavinami a rozbuškami priamo v zóne lavíny je činnosť, ktorá ohrozuje život. Navyše, pyrotechnici musia vždy rátať, že detonácia zlyhá, preto musia mať so sebou ďalšie trhaviny a rozbušky na prípadnú likvidáciu zariadenia. Problém je aj po úspešnej detonácii sa z daného prostredia dostať zväčša lyžovaním vo voľnom teréne do bezpečia - s rozbuškami, prípadne trhavinou v batohoch,“ pripomenul Buliak.
Stacionárny systém, ktorý bol financovaný z prostriedkov Európskej únie a reagoval aj na klimatickú zmenu v horách, je v súčasnosti v Lomnickom sedle či v stredisku Zverovka – Spálená. „Jeho vybudovanie samozrejme stojí finančné prostriedky, inštalácia stožiarov v lokalitách zaťažuje horské prostredie, detonácia spôsobuje zvukovú emisiu. Akúkoľvek ľudskú činnosť v horskom prostredí preto treba dôkladne zvážiť. V záujme trvalo udržateľného rozvoja a pohybu ľudí boli vytypované tieto lokality, kde systém dokonale zapadol,“ dodal Buliak.
Nebezpečný vietor
Ani nižšie stupne lavínového nebezpečenstva netreba v Tatrách podceňovať. „Ľudia si viac veria, pretože podmienky sú relatívne stabilnejšie. Keď však lavínový stupeň klesá, neznamená to, že lavíny nemôžu padať. Pri treťom lavínovom stupni sú už, samozrejme, ohrozené aj turistické chodníky. Ľudia sú preto opatrnejší a paradoxne práve vtedy zaznamenávame menej lavínových nehôd,“ uviedol náčelník horskej záchrannej služby v Starom Smokovci Miroslav Živčák.
Zodpovedným architektom lavín je v tomto prípade vietor. „Keď fúka východný vietor, sneh previeva na západné svahy, ktoré sú potom nebezpečné. Keď fúka zo západu, previeva ho na východné svahy. Nebezpečné sú najmä strmé a úzke doliny. Je to spôsobené tým, že sneh sa tam dlhšie premieňa, pretože naň nesvieti slnko. To znamená, že riziko pádu lavín pretrváva dlhší čas,“ varuje horský záchranár Ján Korenko.
Rozširovať ho nebudú
S prvým snehom a prvými zážitkami novej sezóny by najmä skialpinisti mali oprášiť vlastnú výbavu do neprístupného terénu. „Základom je lavínová lopatka, sonda a lavínový vyhľadávač. Ďalším špecifikom sú ABS batohy. Majú odpaľovacie zariadenie, po ktorého aktivácii sa nafúkne vzduchový vankúš, čím sa zväčší objem človeka. Dôležité je však poznať svoju výstroj a vedieť s ňou správne pracovať,“ dopĺňa Korenko.
Stacionárny systém na diaľkový odstrel sa už v praxi osvedčil, odpálil aj lavíny, ktoré mali dosah na lyžiarsku trať. To znamená, že ak by neboli uvoľnené včas, mohli zasiahnuť vlek počas prevádzky.
„S ďalším rozširovaním zariadenia sa zatiaľ nepredpokladá. HZS vlastní ešte podobný mobilný závesný systém pod helikoptéru, ktorý je v prípade núdze a vhodných letových podmienok možné nasadiť na iné lokality. Taktiež si pyrotechnici stále ponechávajú možnosť práce s trhavinami a je možné ich nasadenie v iných lokalitách štandardným scenárom,“ uzatvára Buliak.
text: Lukáš Mano
ilustračné foto: TASR
