Sedem z desiatich Slovákov podporuje budovanie vlastných obranných kapacít Európskej únie popri NATO a dve tretiny sú za vytvorenie európskej armády. Iba pätina Slovákov verí, že štát je pripravený na vážnu krízu alebo vojnu, ukazuje prieskum GLOBSEC Trends 2026.

V 12 z 14 skúmaných krajín by väčšina opýtaných bránila svoju krajinu pri útoku, no Slovensko a Nemecko sú výnimkami s 47 percentami respondentov ochotných brániť svoju krajinu. Na Slovensku je však 60 percent za povinnú vojenskú službu.

Zvýšenie výdavkov na obranu podporuje menej ako polovica Slovákov, pričom v priemere skúmaných krajín je to viac ako tri pätiny. Ak by vyššie výdavky znamenali obmedzenie prostriedkov na zdravotníctvo alebo sociálne dávky, podporila by ich len tretina Slovákov.

Kritický pohľad na USA je rozšírený v celej Európe, kde viac ako tretina považuje USA za bezpečnostnú hrozbu a len niečo viac ako polovica ich označuje za spoľahlivého partnera. Na Slovensku považuje USA za strategického partnera 23 percent opýtaných, najmenej spomedzi skúmaných krajín, zatiaľ čo Rusko za partnera považuje 38 percent.

Slovensko je spolu s Bulharskom jedinou krajinou, kde väčšina respondentov (56 percent) pozitívne vníma sťahovanie amerických vojsk z Európy. Požiadavku USA na vynakladanie piatich percent HDP na obranu podporuje len tretina Slovákov.

Viac zodpovednosti Európy za vlastnú obranu v prípade obmedzenia amerického pôsobenia požaduje 81 percent Slovákov, ale len polovica verí, že by to Európa zvládla bez USA.

Rusko vnímajú ako hrozbu viac ako dve tretiny respondentov zo všetkých krajín, na Slovensku je to polovica. Takmer dve tretiny Slovákov pripisujú hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine Rusku, ale viac ako polovica súhlasí s tvrdením, že inváziu ospravedlňoval útlak ruskojazyčného obyvateľstva. Podľa 44 percent vojnu vyprovokovali Európania a Američania.

Ústupky Rusku podporuje na Slovensku spolu s Maďarskom najviac respondentov. S tým, aby sa Ukrajina vzdala časti územia v rámci mierovej dohody, súhlasí 69 percent Slovákov. Takmer dve tretiny by súhlasili s nákupom ruských energií, ak by ich zrieknutie sa viedlo k vysokým cenám.

Prieskum GLOBSEC Trends 2026 sa uskutočnil na vzorke 13.730 respondentov v 14 krajinách vrátane Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, Nemecka, Francúzska, Ukrajiny, Spojeného kráľovstva a USA. Zber dát prebiehal od 11. do 19. mája 2026. V každej krajine bolo oslovených 1010 respondentov, v Estónsku 600. Vzorky boli reprezentatívne z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, miesta bydliska a veľkosti sídla. Prieskum realizovala spoločnosť HarrisX prostredníctvom online panelov.