Londýnska polícia sa ospravedlnila za únik údajov v prípade Al-Fayeda

Rast verejného dlhu Slovenska vyčerpal fiškálny priestor krajiny, čo znamená, že budúce krízy môžu byť pre Slovensko oveľa bolestivejšie. Podľa novej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) verejný dlh presahuje 60 % HDP, pričom bezpečná úroveň je pod 50 % HDP. Bez zásadných opatrení by dlh mohol do konca desaťročia dosiahnuť 75 % HDP. Napriek tomu, že Slovensku bezprostredne nehrozí bankrot, ďalšia kríza by mohla spôsobiť fiškálny stres, vyššie úroky z dlhu a potrebu rýchlych konsolidačných opatrení. V krajnom prípade by krajina mohla stratiť schopnosť financovať svoje potreby za prijateľných podmienok a bola by odkázaná na externú pomoc, čo by znamenalo výrazný zásah do životnej úrovne obyvateľstva a stratu fiškálnej suverenity. Správa upozorňuje, že hoci dlh nad 60 % HDP môže vyzerať relatívne nízko v porovnaní s inými krajinami, Slovensko čelí nepriaznivej kombinácii faktorov. Dynamický rast dlhu, slabnúci rastový potenciál ekonomiky a starnutie obyvateľstva zvyšujú výdavky na dôchodky a zdravotníctvo, čo znižuje schopnosť stabilizovať dlh. Okrem toho správa posudzuje systémové šoky a dlhodobé štrukturálne tlaky, ako sú strata konkurencieschopnosti, klimatická zmena, investičný dlh a otázky nad budúcnosťou automobilového priemyslu. Tieto riziká môžu prichádzať súčasne a vzájomne sa zosilňovať, čo by mohlo zvýšiť verejný dlh o viac ako 10 % HDP. Slovensko zatiaľ nie je nútené prijímať rozhodnutia pod tlakom krízy, ale ak dlh bude ďalej rásť, priestor na vlastné rozhodovanie sa zúži. Stabilizácia dlhu si vyžaduje dôveryhodné a konkrétne rozpočtové opatrenia na zníženie deficitu pod 2,5 % HDP. Podľa predsedu RRZ Jána Tótha je kľúčové zastaviť rast dlhu a obnoviť dôveru vo verejné financie Slovenska.