Zamestnanec s priemernou mzdou na Slovensku odovzdá štátu takmer dve tretiny svojho príjmu, konkrétne 63,59 %. Na pokrytie všetkých povinných platieb potrebuje 232 dní v roku. Tento rok pripadá symbolický Deň daňového odbremenenia na 23. augusta, čo je o deň neskôr ako vlani. Údaje vychádzajú z výpočtov European Investment Centre a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Podľa riaditeľa inštitútu Petra Gondu je dôvodom posunu nárast povinných platieb, ktorý prevýšil rast priemerných mzdových nákladov a hrubej mzdy. Tento trend poukazuje na veľký rozsah štátu v ekonomike a obmedzený priestor pre osobné rozhodovanie o zarobených peniazoch.

Rastúce zaťaženie súvisí s nárastom verejných príjmov a výdavkov. Medzi rokmi 2014 a 2025 sa daňovo-odvodové príjmy zvýšili o 25,7 miliardy eur, zatiaľ čo verejné výdavky vzrástli o 33,4 miliardy eur. Tento rozdiel podľa Gondu naznačuje neefektívne hospodárenie s verejnými financiami.

Celkové bremeno povinných platieb na Slovensku je vyššie ako v Česku, Poľsku a Rakúsku. Od roku 2014 vzrástlo o viac ako 3 percentuálne body. V Rakúsku je toto zaťaženie nižšie o 0,3 bodu, v Česku o 2,2 bodu a v Poľsku o 7,4 bodu.

V roku 2025 tvorili najväčšiu časť povinných platieb sociálne a zdravotné odvody, DPH, daň z príjmov fyzických osôb a spotrebné dane. Celkové zaťaženie zahŕňa viac ako 50 administratívnych platieb, ktoré ovplyvňujú príjmy, majetok, spotrebu a podnikanie.