Zo sveta
Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Kanada oznámili zákaz dovozu z izraelských osád na okupovanom Západnom brehu. Britský minister obvinil Izrael z ignorovania "etnického čistenia" Palestínčanov v tejto oblasti. Tieto kroky vyvolali okamžitú reakciu Izraela, ktorý oznámil protiopatrenia voči Británii. Tri západné krajiny zaviedli obchodné obmedzenia ako reakciu na politiku izraelských osád a správy o narastajúcich útokoch osadníkov na Palestínčanov. Britský minister zahraničných vecí Ed Miliband v parlamente uviedol, že "britská vláda súhlasí s tým, že na Západnom brehu dochádza k etnickému čisteniu Palestínčanov, ktoré páchajú teroristi z radov osadníkov." Dodal, že izraelská vláda často tieto činy ignorovala a niektorí jej členovia dokonca podporovali nútené vysídľovanie Palestínčanov. Londýn, Paríž a Ottawa sa pripojili k deviatim ďalším európskym krajinám, ktoré plánujú zaviesť alebo podporiť obmedzenia obchodu s izraelskými osadami. Britský premiér Andy Burnham, francúzsky prezident Emmanuel Macron a kanadský líder Mark Carney varovali, že osady predstavujú "priamu a naliehavú hrozbu" pre dvojštátne riešenie konfliktu. Izrael reagoval zatvorením britského konzulátu v Jeruzaleme a zákazom vstupu pre 12 Britov vrátane poslancov vládnucej Labouristickej strany. Izrael tiež oznámil vyhostenie britských diplomatov z centra monitorujúceho americký plán prímeria v Gaze a zákaz britského výcviku pre sily Palestínskej samosprávy. Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar označil obvinenia britského ministra za "poburujúce lži". Osady prevažne vyvážajú poľnohospodárske produkty, víno, kozmetiku z Mŕtveho mora a rôzne priemyselné výrobky. Obchod medzi Spojeným kráľovstvom a okupovanými palestínskymi územiami dosiahol v roku 2025 len približne 38 miliónov libier. Írsko a Španielsko už prijali opatrenia proti obchodu s osadami a Francúzsko už týždne tlačí na podobné rozhodnutie zo strany Európskej únie, ktorá je hlavným obchodným partnerom Izraela. Spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí podpísali aj Dánsko, Fínsko, Island, Írsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko. Kritizovali "bezprecedentné úrovne násilia osadníkov a rozširovanie osád" na Západnom brehu. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot na platforme X uviedol, že krajina "ukončí obchod" s osadami. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio však oznámil, že Spojené štáty sa k novým sankciám nepripoja, aby neohrozili stabilitu okupovaného územia. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sľúbil pokračovať v budovaní osád, ktoré sú podľa medzinárodného práva nelegálne. Plán E1, schválený Izraelom minulý rok, by zahŕňal výstavbu 1 200 bytových jednotiek a ďalšie izolovanie izraelsky anektovaného východného Jeruzalema od zvyšku Západného brehu. Izrael už čelil intenzívnej medzinárodnej kritike za svoju ofenzívu, ktorá zničila veľkú časť Gazy po útoku Hamasu na Izrael 7. októbra 2023. Miliband, syn židovských imigrantov, vo svojom vyhlásení uviedol, že spoločnosti a jednotlivci poskytujúci služby ako stavebníctvo, financovanie alebo nehnuteľnosti pre osady budú čeliť britským sankciám. Reklama alebo propagácia pozemkov a nehnuteľností v izraelských osadách bude v Británii zakázaná. Ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že päť ďalších osôb obvinených z podnecovania a vykonávania násilných útokov proti Palestínčanom, vrátane Západného brehu, bolo novo sankcionovaných. Londýn teraz uvalil sankcie na 38 osôb za činnosť osadníkov. Tieto kroky signalizujú sprísnenie postoja voči Izraelu pod vedením Burnhama, ktorý v júli nahradil Keira Starmera ako premiéra. Starmerova vláda minulý rok formálne uznala palestínsky štát a oznámila sankcie na vybrané subjekty. Viac ako 500 000 Izraelčanov žije v nelegálnych osadách na Západnom brehu medzi približne tromi miliónmi Palestínčanov. Podľa údajov palestínskeho ministerstva zdravotníctva, izraelské sily alebo osadníci zabili od začiatku vojny v Gaze najmenej 1 105 Palestínčanov.
