Husté porasty vodných rastlín v Mlynskom náhone v Košiciach na prvý pohľad pôsobia neesteticky. V skutočnosti ide o ochranný mechanizmus prírody.
Z umelo vytvoreného kanála, ktorého voda už od 14. storočia poháňala mestské mlyny, sa rokmi postupne vyvinul cenný biotop. Ten dnes svojou biologickou silou prekonáva aj niektoré prirodzené vodné toky.
Botanik Robert Gregorek z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) a zároveň člen OZ Mlynský náhon vysvetľuje, že tohtoročný suchý apríl, spojený so silným vetrom a veľkým množstvom poletujúcej biomasy z kvitnúcich stromov vytvoril na vode ekologickú záťaž.
Usadzovanie prachu a organických zvyškov na hladine dodalo vode nárazové množstvo živín. Ak by tento prebytok nespracovali vyššie vodné rastliny, následky by boli omnoho horšie. Práve húževnatý červenavec kučeravý situáciu zachránil.
Spotrebuje prebytočné živiny
„Z pohľadu zachovania zdravého stavu vodného prostredia je súčasný výskyt porastu červenavca kučeravého skôr pozitívny. Zachytáva prebytok energie zo slnka, bráni prehrievaniu vody nad únosnú úroveň, produkuje veľké množstvo kyslíka a púta prebytočné živiny,“ vysvetľuje Gregorek.
Dodáva, že ak by sa červenavec nerozvinul, príležitosť by okamžite využili nebezpečné riasy a sinice, ktorých premnoženie má na vodný biotop negatívne dopady.
Súčasný stav je teda ukážkou vynikajúcej schopnosti ekosystému vyrovnať sa s vonkajšou záťažou.
Niektorí Košičania sa pýtajú, prečo sa tieto vodné rastliny nepokosia tak, ako sa to robilo v minulosti. Plošné odstránenie rastlín by ale mohlo spustiť reakciu so zlým koncom pre faunu. Botanik totiž upozorňuje, že narušený a zotlievajúci porast musí voda dokázať zmetabolizovať.
„Príliš veľké množstvo zotlievajúcej rastlinnej hmoty v krátkom čase by mohlo spotrebovať veľké množstvo kyslíka. Je to dôležité rozumne naplánovať predovšetkým počas horúcich dní, kedy je aj tak hladina kyslíka potrebného pre zdravý vývoj vodnej fauny často kriticky nízka,“ zdôrazňuje Gregorek.
Stavebná firma už obnovila prietok vody v náhode. K redukcii červenavca sa pristúpi následne, no po malých etapách, aby sa nenarušila biologická rovnováha.
Amury verzus šťuky
Do budúcna sa ako jedno z riešení zvažuje nasadenie takzvanej „živej kosačky“ – amura bieleho. Hoci je táto bylinožravá ryba známa svojím extrémnym apetítom, botanici sa neobávajú, že by dokázala obľúbenú mestskú zónu spásť úplne. Okolitá a brehová vegetácia je natoľko bohatá, že rastliny nie sú v reálnom ohrození.
Paradoxne, problémom môže byť skôr prežitie samotného amura. Podľa Gregoreka je Mlynský náhon natoľko prekypujúci životom, že v ňom už dnes lovia dravé ryby, napríklad šťuky.
„Hlavná starosť spočíva v tom, aby mohol amur splniť svoje poslanie a nestal sa obľúbenou potravou miestnych šťúk skôr, ako pomôže čiastočne uvoľniť koryto,“ konštatuje odborník.
Odolnosť na klimatické zmeny
Hlavným cieľom je dostať pod kontrolu narastajúci výskyt červenavca kučeravého, vláknitých rias, tŕstia a pálky. Dôležité pre udržaniu zdravého vodného toku je, aby sa množili vyššie vývojové druhy a zároveň bola zachovaná druhová pestrosť. Bohatý a pestrý ekosystém dokáže flexibilne reagovať na teplotné či zrážkové šoky.
V urbanizovanom prostredí ale príroda potrebuje ľudskú pomoc. „V súčasnosti by bolo naivné nechať všetko na prírodu, nech si poradí sama. Vplyv človeka a jeho aktivít na prostredie je taký výrazný, že je našou povinnosťou napomáhať prírode v nastoľovaní rovnováhy,“ uzatvára Gregorek s tým, že všetky kroky musia vychádzať z hlbokého poznania biotopu a rešpektu k jeho prirodzeným procesom.
text: Monika Ištvánová
foto: autorka, FB Mlynský náhon, o. z.