Košický mužský basketbal má za sebou turbulentný návrat na extraligovú mapu. Nováčikovská sezóna v Tipos SBL priniesla Wolves bilanciu iba 5 výhier z 36 zápasov a záchranu v najvyššej súťaži musel klub ratovať až v baráži proti prvoligovej rezerve Interu Bratislava.
O chybách pri skautingu, priepastných rozdieloch v rozpočtoch, problémoch s predraženými domácimi hráčmi, ale aj o cieľoch pred novým ročníkom hovoria manažér klubu Jakub Janura a športový manažér Filip Halada.
Minulá sezóna priniesla len päť výhier v základnej časti a záchranu v baráži. S odstupom času - bolo posledné miesto odrazom reality, alebo mal tím na viac?
Jakub Janura: Výsledok bol odrazom reality, hoci tím mal určite na viac. Od začiatku ročníka to bolo náročné. Pracovali sme s nízkym rozpočtom a v lige sme boli nováčikom. Neučili sa len hráči na palubovke, ale aj my vo vedení. Museli sme pristúpiť k výmene hlavného trénera a v priebehu súťaže sa obmenil takmer celý káder, odišla väčšina pôvodných legionárov. Minulá sezóna však musí slúžiť ako odrazový mostík.
Asistent trénera Peter Nagy sa počas sezóny vyjadril, že prvá vlna amerických hráčov nemala žiadny vzťah ku klubu a ich prístup bol hanbou. Kde sa stala chyba pri prvotnom výbere posíl?
Jakub Janura: Prví importi, ktorých sme pred sezónou podpísali, nemali žiadne predchádzajúce skúsenosti s profesionálnym basketbalom v Európe. Prišli priamo z amerických univerzít a nevedeli, do čoho idú. S odstupom času sa ukázalo, že sa im tu nepáčilo, bolo im smutno za rodinami a herne sa nechytili. Sériové prehry navyše negatívne vplývali na ich psychiku, v tíme nebola dobrá atmosféra. Následná obmena kádra nám síce nepriniesla okamžité sériové víťazstvá, no herný prejav aj nálada sa zlepšili. Angažovali sme basketbalistov, ktorí už mali za sebou profesionálne pôsobenie v zahraničí.

Fína Pietiho Poikolu nahradil na trénerskej stoličke Danilo Rakočevič. Klub už potvrdil, že bude pokračovať. Čo rozhodlo v jeho prospech?
Jakub Janura: S prácou trénera Rakočeviča vládne spokojnosť. Na Slovensku pôsobí dlhodobo, osem rokov strávil v Bratislave, dokonale pozná tunajšie prostredie, kluby aj funkcionárov. V závere sezóny nás presvedčil o svojich kvalitách. Máme s ním korektný vzťah nielen po profesijnej, ale aj po ľudskej stránke. Preto sme sa rozhodli predĺžiť spoluprácu o ďalšiu sezónu.
Z 18 zápasov na palubovkách súperov dokázal tím vyhrať iba jediný raz. Čomu pripisujete takúto katastrofálnu bilanciu?
Filip Halada: Na palubovkách súperov sa vždy hrá náročnejšie, no hlavný problém spočíval v zlom poskladaní tímu od samotného začiatku sezóny. Zahraniční hráči nenaplnili očakávania. Neustále rotácie v kádri a výmena trénera počas rozbehnutej súťaže klub vždy zasiahnu. Nový tréner priniesol vlastný systém, pričom prebral mužstvo v období, kedy nebol priestor na trénovanie nových vecí a zápasy išli v rýchlom slede za sebou. Bilancia piatich výhier za celú sezónu je nízka, no v závere ročníka sa naše výsledky stabilizovali. Ak by sa káder sformoval skôr, bojovali by sme o play-off.

Manažment priznal, že sa na extraligovej úrovni učil za pochodu. Čo vás táto lekcia naučila a akých chýb sa chcete vyvarovať?
Jakub Janura: Kľúčom je efektívnejšia práca s financiami. V porovnaní s ligovou konkurenciou disponujeme limitovaným rozpočtom. Ak chceme byť konkurencieschopní, nemôžeme si dovoliť finančné pochybenia. V minulej sezóne sme pri viacerých procesoch nevedeli, ako sa robia efektívne. Teraz už dokážeme presne identifikovať, kde sa dá ušetriť a ako správne osloviť sponzorov a obchodných partnerov.
Ak sa pozrieme na ekonomickú realitu súťaže - s akým rozpočtom pracujú kluby na špici a s akým vy v Košiciach?
Jakub Janura: Ako príklad môžeme uviesť Slovan Bratislava. Tým, že budú štartovať v nadnárodnej ABA Lige, ich rozpočet výrazne narastie. My sme v minulej sezóne pracovali s rozpočtom približne päťkrát menším ako bol ich rozpočet na domácu extraligu, čo predstavuje priepastný rozdiel.
Návrat extraligy po ôsmich rokoch sprevádzala aj debata o infraštruktúre a technických parametroch zrekonštruovanej Starej jazdiarne. Ako hodnotíte divácku kulisu a ako chcete udržať záujem fanúšikov, keď tím prehráva?
Filip Halada: V Košiciach sa najvyššia súťaž nehrala osem rokov, verejnosť musela basketbal v meste opäť zaregistrovať. Na začiatku ročníka bola návštevnosť vyššia, no s narastajúcim počtom prehier divácky záujem prirodzene klesal. Nikto nechce chodiť na tím, ktorý okupuje posledné miesto tabuľky. Keď sme stratili šancu na play-off, odrazilo sa to na tribúnach. Napriek tomu sme nezaznamenali taký prepad divákov ako iné kluby. V novej sezóne chceme pritiahnuť ľudí aktívnou prácou so školami, mládežou a marketingom. Kľúčom je však predvádzať atraktívny basketbal a zachytiť úvod sezóny niekoľkými víťazstvami.
Poučil sa manažment z minuloročných chýb pri nákupoch zahraničných hráčov? Kedy predstavíte prvé posily a aký kľúč zvolíte pri skautingu?
Jakub Janura: Pri výbere legionárov postupujeme omnoho opatrnejšie. Ako manažment sme kompetencie pri tvorbe kádra plne delegovali na hlavného trénera a športového riaditeľa. Oni určujú typológiu hráčov, či potrebujeme viac rozohrávačov alebo podkošových hráčov. Tréner má jasnú predstavu o hernom systéme a musí si vybrať vhodnú zostavu v rámci našich finančných možností. Aktuálne si dôsledne preverujeme referencie od bývalých trénerov a dbáme na to, aby sme za naše možnosti získali maximum. Od začiatku prípravy to musí vyzerať inak ako vlani.
V kľúčových zápasoch baráže tím potiahli domáci hráči. Je cieľom klubu stavať na slovenských hráčoch, alebo bude primárna ťarcha opäť na legionároch?
Filip Halada: Aktuálne sme v rokovaní s mladými domácimi hráčmi z minulej sezóny, ako sú Michal Krcho či Róbert Seman. V hľadáčiku máme aj Slovákov mimo košického regiónu. Tréner Rakočevič vedie slovenskú reprezentáciu do 18 rokov, takže detailne monitorujeme trh v kategóriách do 20 rokov. Realita na slovenskom trhu je však taká, že domáci hráči sú predražení. Uvedomujú si, že ich je nedostatok, a preto požadujú vysoké finančné odmeny. Vzhľadom na náš rozpočet si nemôžeme dovoliť preplácať ich. Chceme mať v kádri slovenskú stopu, no nepostavíme tím výhradne na nich.
Jakub Janura: Športový trh je v tomto neúprosný. Ak to vyjadrím v konkrétnych číslach, za sumu 2000 eur dokážete na trhu získať výkonnostne dvakrát lepšieho zahraničného basketbalistu než slovenského hráča za rovnaké peniaze. Pomer ceny a kvality jednoznačne nahráva legionárom. Slovenská legislatíva a pravidlá ligy nás nútia mať domácich hráčov na súpiske, no ak by táto povinnosť neexistovala, väčšina klubov by mala v kádri maximálne jedného či dvoch Slovákov.
S akými konkrétnymi cieľmi vstupujú Košice Wolves do novej sezóny?
Filip Halada: Cieľ zostáva rovnaký ako vlani, postup do play-off a vybojovanie čo najlepšej východiskovej pozície. Klub sa cez leto stabilizoval, basketbal v Košiciach pokračuje a my robíme maximum, aby sme sa poučili z predchádzajúcich chýb. Nemáme prehnané očakávania, nehovoríme hneď o medailách, no cieľom je jednoznačne účasť vo vyraďovacích bojoch.
Jakub Janura: Doplnil by som, že v minulej sezóne nešlo len o samotné prehry, ale o fakt, že v mnohých zápasoch bol náš herný prejav na palubovke neakceptovateľný. Každý chce vyhrávať, no šport prináša aj prehry, tie však musíme zvládnuť so cťou. Minimálnym cieľom je play-off a predvádzanie basketbalu, na ktorý sa dá z pohľadu diváka pozerať.
Text: Marek Pázsiczký
Foto: osobný archív respondentov