Európa a Rusko sa v piatok dostali do sporu ohľadom účasti na budúcich rokovaniach o vojne na Ukrajine. Moskva sa postavila proti tvrdeniu Washingtonu, že európski podporovatelia Kyjeva budú pri rokovacom stole. Americkí vyslanci po stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom uviedli, že Európa sa pripojí k budúcim rokovaniam, avšak Kremeľ tento plán spochybnil a uviedol, že rozhodnutie ešte nebolo prijaté.

„Až keď pochopíme ich skutočné úmysly a ochotu prispieť k mierovému procesu, môžeme rozhodnúť o rozšírení formátu rokovaní,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom. „Ak Európania skutočne majú niekoho, kto je aspoň nejako oprávnený rokovať, a ak majú skutočne záujem, potom samozrejme budeme pripravení s nimi rokovať,“ dodal Peskov.

Nemecký kancelár Friedrich Merz označil vyhlásenie za „hru“ Kremľa a uviedol, že účasť Európy už nie je otázna. Odmietol požiadavky Ruska na diskusiu o širšom bezpečnostnom rámci Európy ako súčasť rokovaní, pričom Kremeľ sa zdá chcieť oživiť tvrdé požiadavky na obmedzenie NATO.

„Rusko chce hovoriť o otázkach európskej bezpečnostnej architektúry. Nemusíme o tom diskutovať, už existuje,“ povedal Merz na summite EÚ v Dubline. Európa už dlho tlačí na účasť na amerických snahách o ukončenie vojny, pričom šéfka Európskej únie Ursula von der Leyenová trvá na tom, že je „samozrejmé, že Európa je zahrnutá do mierových rokovaní na ochranu našich záujmov a na podporu Ukrajiny“.

Najvyššia diplomatka EÚ Kaja Kallasová varovala pred vstupom do ruských „pascí“ ohľadom rokovaní o Ukrajine a zdôraznila, že prioritou musí byť dosiahnutie prímeria, nie širšie bezpečnostné rokovania. „Najprv potrebujeme prímerie,“ povedala Kallasová novinárom na summite v Dubline. „Ak začneme hovoriť o tom, čo Rusko žiada ohľadom bezpečnostnej architektúry, vlastne vstupujeme do pascí, ktoré nám Rusko kladie, čo znamená, že odvádzame pozornosť od toho, že neexistuje prímerie.“

Americký vyslanec Jared Kushner, ktorý je tiež zaťom amerického prezidenta Donalda Trumpa, uviedol, že zapojenie Európy umožní „riešiť širšie povojnové európske bezpečnostné usporiadania“. Nový tlak vyvolal poplach medzi americkými spojencami v Európe, ktorí dlho odmietali túžbu Kremľa prepracovať bezpečnostný rámec kontinentu.

Zároveň sú výzvy, aby Európa čoskoro rozhodla, kto ju bude zastupovať, pričom lídri EÚ o tejto otázke diskutujú v Dubline. „Toto musí byť vyriešené,“ povedal írsky premiér Micheal Martin a dodal, že sa to musí stať „v priebehu nasledujúceho týždňa alebo dvoch“.

Tento týždeň sa na okraji rokovaní v Abú Zabí zúčastnili predstavitelia Británie, Francúzska a Nemecka spolu s EÚ. Merz trval na tom, že je „dané“, že Berlín bude súčasťou akejkoľvek delegácie zastupujúcej Európu. „Z môjho pohľadu nie je v súčasnosti potrebné viesť inštitucionálnu diskusiu,“ povedal.

Iní lídri podporili dodržiavanie zmlúv EÚ a zastupovanie bloku jeho najvyššími predstaviteľmi. Kallasová na svojej strane vyzvala Európu, aby sa nezaplietla do diskusie a namiesto toho sa sústredila na to, čo chce dosiahnuť. Uviedla, že nie je „na Rusku“, aby rozhodovalo, kto bude zastupovať Európu. „Nechcú nikoho silného na druhej strane, pretože chcú presadiť svoje maximálne požiadavky,“ povedala Kallasová, bývalá premiérka Estónska. Ako šéfka zahraničnej politiky EÚ, ktorú vybrali lídri, sa sama ponúkla ako logická kandidátka. „Viem, že Rusi ma nechcú, ale viete, máme my slovo v tom, kto zastupuje Rusko? Nie, nemáme,“ dodala.